Nemocnice sa tak ľahko predávať nebudú, sľubuje vláda

Tri mesiace pred zmenou nemocníc na akciové spoločnosti sa vláda snaží uistiť kritikov, že zmena právnej formy nepovedie k ich privatizácii. Zabrániť tomu majú nové stanovy, podľa ktorých prípadnému predaju nemocníc bude musieť predchádzať zvýšenie základného imania a súhlas vlády. V opačnom prípade zostanú v stopercentnom vlastníctve štátu.

29.09.2011 16:57
nemocnica, pacient Foto:
Ilustračné foto.
debata

S návrhom na zmenu stanov prišlo ministerstvo zdravotníctva po tom, čo odborná verejnosť kritizovala šéfa rezortu Ivana Uhliarika za rozporné vyjadrenia o vlastníctve nemocníc. Na jednej strane tvrdil, že aj po transformácii zostanú v stopercentnom vlastníctve štátu, zároveň však zákon umožňoval, aby majetková účasť štátu v daných zdravotníckych zariadeniach neklesla pod 51 percent.

Rezort zároveň vypracoval aj pravidlá pri narábaní s majetkom nemocníc. Ak niekto bude chcieť investovať peniaze, môže tak urobiť navýšením základného imania, ktoré odsúhlasí vláda, a nie prostredníctvom nákupu akcií. To má byť podľa premiérky Ivety Radičovej zárukou, že sa nemocnice po premene na akciové spoločnosti privatizovať nebudú. „Táto zmena s privatizáciou nemá absolútne nič spoločné. Chcem ubezpečiť pacientov a lekárov, že obavy a námietky, ktoré vyslovujú, nie sú pravdivé, naopak,“ dodala.

Podľa analytika INEKO Petra Goliaša je prekvapujúce, že sa vláda rozhodla práve pre takýto spôsob vstupu súkromných investorov do nemocníc. „Je otázne, prečo sa to nebude robiť prostredníctvom transparentnej súťaže, pri ktorej by sa predal nejaký konkrétny balík akcií, ale takouto okľukou,“ povedal. Ako dodal, ak by sa navýšením základného imania stal súkromný subjekt väčšinovým vlastníkom nemocnice, nič by mu nebránilo, aby si zase odhlasoval jeho zníženie, a tak dostal svoje peniaze späť. „Je to špekulácia, ale to by mala vysvetliť vláda, ako to myslí s tým navyšovaním základného imania,“ dodal.

Transformáciu nemocníc, ako aj ich oddlžovanie dlhodobo kritizujú viacerí odborníci nielen z radov lekárov. Upozorňujú na viaceré riziká, od možnej privatizácie až po možný netransparentný spôsob oddlžovania či nakladania s majetkom, na ktorom sa môžu obohatiť niektoré subjekty. „Pri každom takomto procese vždy hrozí, že bude netransparentný. Minister to síce popiera, ale transformácia vytvára isté predpoklady na privatizáciu nemocníc, ktorá môže byť spojená aj s netransparen­tnosťou,“ povedal analytik SAV Pavol Kárász.

Svedčia o tom aj prípady z minulosti, keď sa napríklad pri oddlžovaní Veriteľom za druhej vlády Mikuláša Dzurindu objavili podozrenia, že boli uprednostňovaní konkrétni veritelia, ktorým sa vracali dlhy v najvyššej možnej sume.

Aby sa súčasné vedenie ministerstva vyhlo podobným podozreniam, je podľa analytika INEKO Dušana Zachara dôležité, aby boli nastavené prísne a jednoznačné pravidlá, ktoré by obmedzovali priestor na svojvoľné rozhodnutia úradníkov zodpovedných za oddlženie nemocníc. „Dúfajme, že po skončení oddlženia sa jednotlivé zmluvy a záznamy z rokovaní zverejnia a my sa dozvieme, že neboli prípady, kedy sa uprednostnili veritelia, ktorí zľavili menej, alebo nezľavili vôbec, pred tými, ktorí zľavili zo svojich pohľadávok viac,“ povedal.

V súvislosti s oddlžením nemocníc, ktoré predchádza samotnej transformácii, však Zachar upriamuje pozornosť na rozhodnutie rezortov uprednostniť dodávateľov liekov či energií, ktorým nemocnice dlhujú peniaze, pred subjektmi, ktoré si dlhy odkúpili. „Zdá sa mi neštandardné a z právneho hľadiska aj veľmi pochybné, že sa plánujú pri oddlžení uprednostňovať takzvaní primárni veritelia pred tými ostatnými,“ povedal.

Podľa vyjadrení ministra financií Ivana Mikloša sa takýmto spôsobom chcú iba vyhnúť „špekulantom“, ktorí skupujú pohľadávky s vidinou zisku. Analytici však trvajú na tom, že je to diskriminačné. „Veď obchod s pohľadávkami je bežná prax a nemožno všetkých takýchto obchodníkov považovať hneď za špekulantov. Poctiví obchodníci s pohľadávkami tak budú diskriminovaní. A treba si uvedomiť, že zo zákonne čistého obchodu s pohľadávkami môžu benefitovať aj zadlžené nemocnice, ktoré môžu dúfať v ďalšie dodávky liekov, pomôcok, zariadení, energií od svojich exveriteľov, ktorí sa obchodom s pohľadávkami dostali k likvidite,“ myslí si Zachar.

Premena nemocníc na akciovky by mala prebehnúť do konca tohto roka. Aj keď si odborníci netrúfajú odhadnúť, či sa stihne v danom termíne ukončiť, nevidia problém v tom, ak by sa aj tento proces o niečo predĺžil.

Ako uvádza rezort zdravotníctva, začiatku fungovania nemocníc ako akciových spoločností predchádza množstvo právnych úkonov, termín ukončenia transformácie však stihnú. „Najskôr bude deň, kedy sa akciová spoločnosť založí, v iný deň sa podá návrh na zápis do obchodného registra a v iný deň začne akciová spoločnosť reálne fungovať. Medzi tým musí rokovať vláda a schváliť zakladateľské listiny akciovej spoločnosti,“ priblížila hovorkyňa ministerstva Katarína Zollerová. „Toto všetko sa udeje do konca roka 2011,“ dodala.

Dôvodom posunu termínu premeny nemocníc by však mohol byť napríklad nedostatok prostriedkov na ich oddlženie, ktoré musí predchádzať samotnej transformácii. Parlament totiž začiatkom septembra schválil, že zo štátnych finančných aktív pôjde na tento účel „iba“ 350 miliónov eur. Ako však vyplýva z auditu Ústavu súdneho inžinierstva pri Žilinskej univerzite, na finančnú stabilizáciu budú nemocnice potrebovať takmer 420 miliónov eur. Ďalších 111 miliónov eur by malo ísť na splatenie ostatných záväzkov týkajúcich sa súdnych sporov, požadovaných investičných potrieb či prenajímania prístrojového vybavenia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy