Riešenie tandemu Radičová - Sulík vyzerá ako podfuk

Tajný návrh, ktorý premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) odovzdala šéfovi poslaneckého klubu SaS Jozefovi Kollárovi, reputáciu Slovenska nezachráni. Hoci jeho presné znenie politickí lídri verejnosti ešte nepredstavili, vyhlásenia, že ním krajina nepríde ani o jeden cent podľa odborníkov naznačujú podfuk na celej Európskej únii.

, 29.09.2011 20:00, aktualizované: 30.09.2011 12:06
Radičová, Sulík Foto:
O podrobnostiach dohody medzi premiérkou Ivetou Radičovou a vedením SaS nechcela hovoriť ani jedna strana.
debata (79)

Navyše, aj v radoch koalície sa objavujú názory, že ide len o Radičovej pokus hodiť predsedovi SaS záchranné koleso. Napokon, keby SaS aj ustúpila, ešte sú tu štyria poslanci OKS.

Naťahovanie času Brusel znepokojuje už dlhšie, teraz však nervozita ešte vzrástla. „Dá sa povedať, že sa to dostalo do fázy, keď sa Slovenská republika až dramaticky zahráva so svojou dôveryhodnosťou. Takmer celú stredu som strávil v europarlamente, kde predseda Európskej komisie José Manuel Barroso predstavil správu o stave EÚ. Mnohí komisári, ale aj poslanci sa s dosť veľkými obavami vyjadrovali k tomu, že na summit únie 17. až 18. októbra príde Slovensko ako jediná krajina, ktorá nielenže neschválila euroval, ale o ňom ešte ani nerokovala,“ povedal pre Pravdu eurokomisár Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie.

Zo 17 členských krajín eurozóny schválilo rozšírenie záchranného fondu už desať. Drvivou väčšinou hlasov vo štvrtok prešiel aj v nemeckom parlamente a svoj súhlas pridal aj Cyprus Estónsko. Predseda slovenského parlamentu Richard Sulík doteraz trval na tom, že Národná rada bude o eurovale rokovať až 25. októbra. Podľa koaličných partnerov je to však neskoro. Tí však zatiaľ netušia ani to, aký návrh Radičová Sulíkovi vlastne dala. Kollár ho síce označil za „taký, ktorý môže viesť k dohode“, konkretizovať ho odmietol. SaS tak vraj urobí až po jeho detailnom preskúmaní. „Tak ako pre premiérku Ivetu Radičovú aj pre SaS je prijateľné len také riešenie, ktoré nebude stáť občanov Slovenska ani jeden jediný cent. Z toho vyplýva, že navýšenie mimoriadnych štátnych záruk zo 4,37 mld. eur na 7,73 mld. eur nie je potrebné,“ uviedla strana v stanovisku.

Veľa variantov teda do úvahy neprichádza. Radičová a Sulík sa zrejme spoliehajú na to, že premiérke sa v Bruseli podarí vyrokovať nejakú výnimku. Okrem možnosti, že Slovensko euroval podporí bez toho, aby sa na zvyšovaní záruk podieľalo, sa môže Radičová ešte na spomínanom summite európskych lídrov pokúsiť vybaviť takzvaný opt out, teda trvalú výnimku z práva Európskej únie pre členský štát. Tou by napríklad bolo, že Slovensko by za jednotlivé pôžičky nemuselo hlasovať a ani by za ne neručilo. Šanca, že by uspela, je však minimálna, pretože to sa podľa informácií Pravdy v Bruseli pokúšal v tichosti vybaviť aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Bez úspechu.

„Je len otázne, či budú rôzne výnimky na úrovni Bruselu akceptovateľné, pretože v súčasnej situácii sa takto rozsiahly kompromis hľadá len veľmi ťažko. Doterajšie vyhlásenia sú však až prekvapivo tajomné a naznačujú skôr naťahovanie času zo strany premiérky,“ hovorí politológ Tomáš Koziak.

Potvrdzujú to aj slová väčšiny koaličných predstaviteľov. Kým Miklošovi svoj návrh predstavila Radičová len včera na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, zvyšné dve strany ho naďalej nepoznajú. „Zatiaľ sa na nás ešte nik neobrátil a nevieme o ničom konkrétnom,“ reagoval predseda Mosta Béla Bugár, ktorý opäť zdôraznil, že vládna koalícia môže naďalej fungovať len po nájdení kompromisného riešenia. Priestor na jeho vznik je však podľa neho presne vymedzený. „Obsah zmluvy sa už meniť nemôže, a preto si treba uvedomiť, že každý kompromis musí vychádzať práve z už danej zmluvy,“ dodal Bugár.

Podobne reagovali aj kresťanskí demokrati, ktorí sa o možnej dohode dozvedeli až dodatočne. „O konkrétnom návrhu sa pán predseda s premiérkou nerozprával. Premiérka však potvrdila líniu v rokovaniach,“ odkázal hovorca KDH Matej Kováč, podľa ktorého sa navyše zatiaľ nedohodol ani žiadny termín rokovaní na úrovni koaličných strán.

Hra, ktorá sa okolo eurovalu spustila, sa nepozdáva ani poslancovi KDH Antonovi Marcinčinovi, ktorý v nej vidí skôr „tančeky premiérky, ktorá sa snaží dosiahnuť, aby SaS za euroval napokon zahlasovala a zároveň zo situácie vyšla s dobrou tvárou“.

Radičová však v parlamente nemusí mať dosť hlasov, ani ak zahlasuje SaS vrátane Obyčajných ľudí. Svoj hlas totiž aj naďalej odmietajú dať eurovalu v súčasnej podobe štyria poslanci za OKS z Mostu-Híd. „Nemáme dôvod meniť naše stanovisko,“ reagoval poslanec Peter Zajac. Podľa neho kompromisné návrhy, o ktorých medzi sebou rokuje premiérka Iveta Radičová s predsedom SaS Richardom Sulíkom, nepoznajú, a preto sa nevedia vyjadriť, či by za týchto podmienok za euroval zdvihli ruku. Ondrej Dostál (OKS) dokonca hovorí, že samotné princípy eurovalu sú pre stranu neprijateľné. „Je to odďaľovanie problémov a riešenie dlhov novými dlhmi namiesto ozdravných systematických krokov,“ uviedol Dostál.

Čo znamenajú rôzne vyjadrenia politických špičiek, podľa politológov nie je jednoznačné. „Zatiaľ boli len signály, že existuje dohoda na úrovni dvoch lídrov. Netreba preto mať veľké očakávania, keďže zostáva otázne, do akej miery ho možno brať vážne. V konečnom dôsledku sa totiž dá chápať aj ako nátlak na Smer, aby za euroval zahlasoval tiež,“ hovorí politológ Juraj Marušiak.

ANKETA: Ako vnímate pokusy o záchranu Grécka a spolu s ním aj celej eurozóny? //Na otázku Pravdy odpovedali slovenské europoslankyne a europoslanci

//Miroslav Mikolášik (KDH)
Signály, ktoré vyslali vrcholní predstavitelia Eurozóny, upokojili svetové burzy. Mena euro je stále stabilná a neočakáva sa jej žiadne fatálne kurzové oslabenie. Nutnosťou však zostáva efektívne a rýchlo súčasnú situáciu riešiť, keďže prieťahy a otáľanie zvyšujú neistotu a škodia ekonomike EÚ. V Grécku vláda prijala mnohé opatrenia na prekonanie súčasného zadlženia.

Edit Bauer (SMK)
Míny ako Grécko, Portugalsko a možno Španielsko by mohli strhnúť so sebou celé európske, ale aj mimoeurópske finančné trhy. V tejto chvíli ťažko odhadnúť, čo sa stane v Grécku, či vláda vôbec ustojí opatrenia zamerane na šetrenie. Postaviť sa pred ľudí a povedať im, že žili dlhšiu dobu nad pomery, je asi tá najťažšia úloha pre politikov. Lekcia, ktorá je zrejmá z gréckej krízy, a ktorú by sme si mali aj my uvedomiť, je, že na dlh sa dlhodobo žiť nedá.

Boris Zala (Smer)
Vôľa eurozóny, aby sa udržala, je veľká. Nepredpokladám scenár odchodu Grécka z eurozóny. Netreba sa nechať vystrašiť trhmi. Je potrebné rýchlo vybudovať fungujúce inštitúcie na úrovni EÚ, ktoré budú schopné riadiť finančnú a hospodársku politiku únie.

Anna Záborská (KDH)
Riešenie, ktoré by nebolo komplikované, už neexistuje. Pred nami sú len zložité riešenia. Je to daň za to, že sme dlhé roky tolerovali porušovanie pravidiel eurozóny zo strany jednotlivých členských štátov, nielen Grécka, ale aj Francúzska a Nemecka. Tým sme sa vzdali jednoduchých riešení.

Sergej Kozlík (HZDS)
V Grécku je angažovaných prostredníctvom bánk, penzijných fondov a ďalších finančných inštitúcií mnoho krajín. Aj Slovensko tam ma vložených vyše miliardy eur. Prípadné straty by sme pocítili aj my. Preto Grécko musíme zachrániť. Nemyslím si, že euro ako mena je v budúcnosti ohrozená. Najväčšou výhodou Európskej únie je spoločný trh. Jeho kvalitu a účinnosť prehlbuje to, že má aj spoločnú menu – euro.

Monika Flašíková-Beňová (Smer)
Všetko nasvedčuje tomu, že je ekonomicky výhodné zachovať eurozónu a zabrániť jej krachu. Iba populisti, resp. ignoranti nechcú chápať, resp. nechápu vážnosť situácie. Záchrana eura síce nebude zadarmo a nie je to ideálne riešenie, ale podľa všetkého bude lacnejšia. Aj v prípade zažehnania bezprostrednej krízy však bude dôležité posilniť mechanizmy spolupráce v Európe, aby sme zabránili opakovaniu situácie. Je totiž jasné, že momentálny, resp. doterajší stav sa nezachová. Buď sa projekt európskej integrácie začne rýchlejšie či pomalšie rozpadať, alebo naberie integrácia aj v hospodárskej a finančnej oblasti rýchlejšie obrátky.

Vladimír Maňka (Smer)
EÚ bude musieť byť prísna voči Grécku aj ostatným krajinám, ktoré spôsobili svojou nezodpovednosťou tieto problémy. Gréci musia prijať voči sebe prísne opatrenia a sami sa musia dokázať z tejto situácie dostať. Je rozhodne ekonomicky výhodnejšie, aby Slovensko postupovalo spoločne s ostatnými štátmi EÚ.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy