„Mechanizmus (EFSF) bude v parlamente od 4. októbra. Ratifikáciu očakávam medzi 11. a 14. októbrom,“ povedala Radičová novinárom po stretnutí s predstaviteľmi EÚ. Podľa nej záchranný fond ale nie je jediným možným riešením dlhových problémov krajín platiacich eurom. „Nechcem teraz definitívne povedať, že to bude na programe 11. októbra, ale môžem s istotou povedať, že to bude na programe do začiatku summitu (EÚ) v Bruseli,“ dodala.
Radičová opäť neprezradila, ako presne znie jej návrh kompromisného riešenia spornej otázky eurovalu. Ten predložila v stredu, keď ho prezentovala aj šéfovi poslaneckého klubu SaS Jozefovi Kollárovi. Jeho obsah by mal byť známy až po tom, ako naň budú liberáli oficiálne reagovať.
„Nemôžem ho povedať, lebo by to bolo nekorektné voči mojim partnerom. Prebiehajú rozhovory, prebiehajú vyjednávania. Je zrejmé, keď som rokovala s predstaviteľmi eurozóny, že tie riešenia znamenajú aj istý postoj a reakciu krajín eurozóny,“ uviedla Radičová.
O eurovale hovorila slovenská premiérka vo Varšave aj na rokovaniach s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, gréckym premiérom Jorgosom Papandreom a ďalšími lídrami z krajín eurozóny. „Boli to veľmi otvorené rozhovory, informovala som o tom, akú mám predstavu riešenia, ktoré by bolo prijateľným kompromisom pre môjho koaličného partnera. Teda znamenalo by, že by nemusel meniť svoj názor a postoj k tejto schéme,“ povedala predsedníčka slovenskej vlády.
Súčasne odmietla úvahy, že by Slovensko nemalo priestor pre alternatívne riešenie eurovalu. „Moja vedomosť je, že moji kolegovia kompromis neodmietajú… Spontánne a prvé reakcie nezneli ‚nie‘, ale že sú otvorení diskusii,“ uviedla aj na margo vyhlásení niektorých predstaviteľov Európskej komisie.
„Ja netvrdím, že takzvaný euroval je jediné možné riešenie. Netvrdím, ani náhodou, že je posledné riešenie. To je len medzikrok. Budú musieť nasledovať ďalšie rozhodnutia a ďalšie riešenia,“ zdôraznila Radičová. Súčasne však upozornila, že vo chvíli, keď euroval podporili nemeckí poslanci, spoločná európska mena sa na finančných trhoch posilnila.
Osud záchranného fondu eurozóny je zatiaľ v slovenskom parlamente neistý. Druhá najsilnejšia vládna strana Sloboda a solidarita (SaS) dlhodobo odmieta podporiť úpravu záchranného fondu vrátane zvýšenia finančných záruk. Bez poslancov SaS nemá zvyšok koalície dostatok hlasov na jeho presadenie.
Radičová sa nemôže spoliehať ani na sociálnodemokratickú opozíciu, ktorá je svoj súhlas ochotná poskytnúť len vtedy, keď tak urobí aj SaS.