Navrhovatelia namietali zmenu legislatívnej normy rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorej sa zmenila obligatórne stanovená tajná voľba GP, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, sudcov ÚS a predsedu a členov Fondu národného majetku na primárne verejnú voľbu, ktorá môže byť zmenená na tajnú.
V praxi to teda znamená, že novelizovaný rokovací poriadok NR SR nevylúčil principiálne tajnú voľbu. Táto je za istých okolností naďalej možná. „ÚS preto nepovažoval za potrebné princíp tajnej voľby podrobiť ústavnému skúmaniu,“ uviedla v odôvodnení rozhodnutia predsedníčka ÚS Ivetta Macejková.
Doplnila zároveň, že žiadny zo spôsobov voľby, teda ani tajná, ani verejná, nie je v rozpore s Ústavou SR a nie je dôvod preto zasahovať do zmeny rokovacieho poriadku. Zmena spôsobu voľby neobmedzuje základné práva kandidátov, tak, ako to bolo uvedené v návrhu sťažovateľov, dodala Macejková s tým, že spôsob voľby v parlamente sa má riešiť v rámci politickej súťaže a nie v rámci napádania ústavnosti.
NR SR na tomto pojednávaní zastupoval ústavný právnik Ján Drgonec. Ten s médiami po vyhlásení rozhodnutia ÚS odmietol komunikovať.
Fico: Spôsob voľby sme pripravení zmeniť
Skupinu 35 poslancov za stranu Smer zastupoval poslanec Róbert Madej. Bez ohľadu na určitú mieru sklamania chcem povedať, že vždy je potrebné rešpektovať súdne rozhodnutia, uviedol. Pripomenul však, že to čo v doterajšej dobe vládna koalícia robila pri voľbe GP je neštandardné, nešťastné a nedemokratické.
Napokon aj v odôvodnení ÚS upriamoval pozornosť na takzvaný Sulíkov princíp a na spôsob, akým predseda NR SR predbehol právoplatnosť pozastavenia účinnosti a poukázal na to, že v demokratickom a právnom štáte by ústavné orgány sa mali vo vzťahu k vzájomným interakciám správať zdržanlivejšie, dodal Madej. O samotnej ústavnosti zvolenia Jozefa Čentéša za kandidáta na GP špekulovať nechcel. Je v kompetencii prezidenta, ako naloží so svojim rozhodnutím, doplnil Madej.
Najsilnejšia opozičná strana Smer rešpektuje súdne rozhodnutie. Na tlačovej konferencii to vyhlásil líder Smeru Robert Fico s tým, že ak sa jeho strana v budúcnosti vráti k moci, zmení spôsob voľby opäť na tajný, lebo ten je najdemokratickejší.
„Smer od samého začiatku atakoval verejnú voľbu generálneho prokurátora, lebo sme ju vnímali a stále vnímame ako spôsob kontroly koaličných poslancov, ktorí dlho neboli schopní generálneho prokurátora zvoliť. Verejná voľba bola schválená v čase, keď už voľba prebiehala a bol to len výsledok neschopnosti dosiahnuť v koalícii dohodu,“ vysvetlil.
**Ak bude prezident váhať, Čentéš zváži právne kroky **
Kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš, rozhodnutie ÚS SR uvítal. „Som rád, že moje zvolenie, ktoré prebehlo v Národnej rade Slovenskej republiky 17. júna sa realizovalo podľa novely rokovacieho poriadku, ktorú v stredu ÚS SR v Košiciach označil za ústavnú,“ povedal v reakcii. „Bol som rád, že som bol zvolený v tajnej voľbe,“ dodal ďalej prokurátor Čentéš.
Neexistuje zákonná prekážka, ktorá by prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi bránila vymenovaniu Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora, povedal Čentéš.
Pokiaľ prezident bude dlho váhať s vymenovaním nového generálneho prokurátora, Čentéš zváži právne kroky. Konkretizovať ich nechcel, no pripustil, že by medzi nimi mohla byť ústavná sťažnosť. „Určite nebudem čakať ďalšie štyri mesiace,“ povedal Čentéš. Pripomenul, že poslanci ho za generálneho prokurátora zvolili ešte 17. júna.
Mená svojich potenciálnych budúcich pracovníkov zverejniť odmietol. Prisľúbil, že ich mená oznámi po tom, ako ho prezident vymenuje za generálneho prokurátora. „Žiadne čistky robiť nebudem,“ vyhlásil Čentéš s tým, že nevidí dôvod, prečo by aj po jeho vymenovaní nemohol na Generálnej prokuratúre SR pracovať aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Koalícia apeluje na prezidenta, aby vymenoval Čentéša
Predseda Národnej rady SR Richard Sulík (SaS) verí, že Gašparovič nebude dlhšie odkladať vymenovanie Čentéša. Šéf zákonodarného zboru to oznámil na brífingu s tým, že Ústavný súd svojím verdiktom potvrdil zákonný postup vládnej koalície.
„Oceňujem, že toto rozhodnutie išlo pomerne rýchlo. Sme radi, že vymenovaniu pána Čentéša už nič nebráni,“ povedal Sulík. Podľa jeho slov SR potrebuje generálneho prokurátora, lebo nie je dobre, ak táto významná funkcia je tak dlho, osem mesiacov, neobsadená.
„Verím, že prezident nebude dlhšie odkladať vymenovanie. Dúfam, že ani on nebude vidieť ďalšie dôvody, aby ho nevymenoval,“ povedal Sulík.
Rozhodnutie Ústavného súdu musí byť impulzom pre Gašparoviča, aby už vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Uviedol to predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
„Mal by ho vymenovať čo najskôr a zbytočne túto otázku nebrzdiť, pretože tento stav nie je dobrý,“ povedal. Podobný názor na vymenovanie Čentéša má aj poslanec za SaS Kamil Krnáč. „Pevne verím, že pán prezident na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR čo najskôr vymenuje nového generálneho prokurátora, pretože dlhodobo neriešené prípady porušovania zákonov na Slovensku traumatizujú širokú verejnosť a vytvárajú tak neprijateľný obraz Slovenska ako krajiny, kde nie je zaručená vymožitelnosť práva,“ vyhlásil.
Rozhodnutie ÚS SR víta aj OKS, ktorej štyria členovia sú poslancami NR SR v klube Most-Híd. Títo zároveň žiadajú prezidenta, aby Jozefa Čentéša „bez akéhokoľvek odkladu vymenoval za generálneho prokurátora“ a splnil si tak svoju povinnosť. „Ak pánovi prezidentovi naozaj záleží na zlepšení stavu súdnictva a prokuratúry, pevne verím, že nebude hľadať žiadne pseudodôvody na nevymenovanie pána Čentéša za generálneho prokurátora a vymenuje ho čo najskôr,“ reagoval nezávislý poslanec Igor Matovič.
Verdikt ÚS SR víta aj predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Radoslav Procházka (KDH). „Vítam ho ako prejav rešpektu Ústavného súdu k oprávneniam zákonodarcu autonómne upravovať tie otázky, ktoré mu ústava na autonómnu úpravu zveruje,“ uviedol Procházka. Podľa Bugára je rozhodnutie ÚS SR tiež potvrdením snahy koalície „aj takýmto spôsobom sprehľadniť konania poslancov“.
Čentéš bol za šéfa prokurátorov zvolený 17. júna v tajnej voľbe, jeho protikandidát Dobroslav Trnka sa vzdal krátko pred samotnou voľbou. Gašparovič ešte v ten deň odkázal, že takto zvoleného šéfa prokurátorov nevymenuje, až kým ÚS SR nerozhodne o podaní, ktoré mu adresoval zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý.
Gašparovič sa k rozhodnutiu vyjadrí po písomnom doručení
Prezident Ivan Gašparovič sa k rozhodnutiu Ústavného súdu vyjadrí až po doručení písomného rozhodnutia. Zatiaľ o ňom vie len z médií. Prostredníctvom svojho hovorcu Mareka Trubača zároveň odkázal, že vždy akceptoval rozhodnutia Ústavného súdu SR.
ÚS prijal návrh zastupujúceho GP Ladislava Tichého 30. mája. V podaní Tichý navrhoval, aby ÚS rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Zároveň požiadal o pozastavenie účinnosti ustanovení, ktoré tento krok umožňovali.
V návrhu naznačoval politické pozadie prijatia takejto novely a odvolával sa na to, že aj keď Ústava SR priamo nepredpisuje voľbu GP ako tajnú, zakotvuje v sebe princípy demokratického a právneho štátu, ako aj demokratické tradície, ktoré vznikali a rozvíjali sa na našom území. Takmer identické podanie 35 poslancov za stranu Smer bolo na ÚS doručené 15. júna. ÚS na neverejnom zasadnutí pléna 29. júna spojil obe podania pod jednu vec.