Väčšina Slovákov a cezpoľných uvidí na novom úseku rýchlostnej cesty R1 len tri základné veci – parádny asfaltový koberec, úsporu pár desiatok minút na hodinkách a nejaký ten liter k dobru v nádrži. Mnohí však zabúdajú na to, že za touto cestou sa skrýva oveľa viac, ako len haldy betónu a železa. V hĺbke boli napríklad ukryté poklady a mnohé z nich ešte stále len čakajú na objavenie.
Sára možno nebola tehotná
Ide o predmety z vykopávok spod trasy novej diaľnice. Bol to jeden z najväčších a najrozľahlejších výskumov v dejinách slovenskej archeológie. Všetky tie úlomky kostí, kusy keramických črepov, zvyškov zbraní a šperkov ležia v škatuliach na policiach Archeologického ústavu v Nitre. Samotná budova vyzerá zdnu ako záhadný labyrint, ktorý teraz ukrýva veľké množstvo historických artefaktov. Na ich odvoz by bolo treba niekoľko kamiónov. Väčšina z týchto vecí stále čaká na podrobné prebádanie.
„Ešte sa to len začalo. Ešte sa len dozvedáme prvé veci o živote ľudí. Nazbierali sa nám stovky rôznych predmetov, ktoré treba zatriediť, zakresliť, opísať a až potom sa pustíme do vedy,“ naznačil vedúci jedného z archeologických výskumov Róbert Malček. Práve on našiel v hline pod diaľnicou tajomnú ženskú postavu. Stalo sa to pri obci Beladice v lokalite Pustý Chotár.
Je to soška venuše a archeológovia jej dali pôvabné meno – Sára. Meria ani nie sedem centimetrov. Podobné postavičky sa objavujú len veľmi zriedka a každá spôsobí v archeologickej obci rozruch. Túto vykopali zo zamrznutej zeme a keď sa trochu zahriala pri tom, ako si ju podávali z ruky do ruky, rozpadla sa na tri časti. Jednou z nich bolo podľa prvých domnienok tehotné bruško. Po neskoršom skúmaní a porovnávaní s ďalšími venušami sa však archeológ už neprikláňa k tejto verzii. „Nemyslím si, že je tehotná. Máme na Slovensku ešte jednu podobnú, kde je to tehotenstvo evidentné,“ dodal Malček.
Drobná soška s jemným náznakom pŕs bol vzácny rituálny predmet z mladšej kamennej doby. „Možno spodobenie nejakej nadprirodzenej sily, bohyne, ducha,“ dodal Malček. Záhadné je však aj miesto, kde ju našli. V jame bola spolu s ňou ľudská lebka, nejaké črepy a sekera. Niektorí hovorili v čase objavu o rituálnej jame. Malček sa stále prikláňa k teórii, že sa tam ocitla náhodou. Pravdepodobne tam zhorel nejaký dom, ktorý sa zrútil, a venuša zostala zabudnutá v troskách.
Výskum pod diaľnicou priniesol ďalšie rébusy a otázky. Napríklad aj to, ako sa pred stovkami rokov zžívali Slovania s maďarskými kmeňmi. Pozdĺž novej cesty mali totiž vedci možnosť preskúmať štyri rozsiahle pohrebiská s približne 600 hrobmi z konca 10. a 11. storočia, čo je obdobie po rozpade Veľkomoravskej ríše, ktorá sa začlenila do novovzniknutého Uhorského kráľovstva.
Nové poznatky k našim predkom siahajú dokonca ešte hlbšie, do šiesteho storočia a ešte dávnejšie. V tom čase tu bolo pod diaľnicou jedno obrovské germánske sídlisko a podľa archeológov sa vďaka tomuto výskumu menia vedomosti o vzťahu Germánov a Slovanov a ich príchode na územie Slovenska. V sídlisku pri Beladiciach žili podľa riaditeľa Archeologického ústavu Mateja Ruttkaya zrejme veľmi bohatí ľudia. Dôkazom je zoznam nájdených predmetov, ktoré sa severne od Dunaja nachádzajú len zriedka – rímske šperky, časť pozlátenej sochy rímskeho cisára, rímsky stylus – pero, ktorým sa kedysi vyrývali písmená do voskových tabuliek.
Pri Selenci sa zas objavil zvláštny hrob z neskorej kamennej doby s kostrami dvoch dospelých a troch detí. Ležali v kruhu, muž mal odťatú hlavu, žena mala jednu ruku kratšiu ako druhú. Všetci mali polámané kosti. Podľa vedúcej výskumu pri Selenci Moniky Kopčekovej mohlo ísť o rituálnu vraždu.
Foto: Andrej Barát
Zima, stres a termíny
Z niektorých nálezov naskakuje laikom husia koža. Vedci však chlad zažívali na vlastnej. Róbert Malček hovorí o chaose, tlaku a extrémne náročných podmienkach. Väčšina kolegov bola rozptýlená pozdĺž trasy, kopalo sa na rôznych miestach naraz. „Bolo to veľmi náročné a sme radi, že sme to prežili. Kopali sme aj počas zimných mesiacov, a to nie je vôbec dobré. Celý ten čas sme sa navyše museli ponáhľať, pracovali sme pod stresom a s pocitom, že máme určený časový limit.“
Prácu po zime komplikovali povodne, jamy zostávali dlho zatopené a sotva sa v nich dalo jemne odkrývať vrstvu po vrstve. Podľa Malčeka sa aj napriek tomu podarilo vykopať zo zeme všetko to, čo sa aj malo. Štát by však podľa neho mohol ísť v budúcnosti do podobných projektov s väčšou časovou rezervou.
Archeológom dýchal na krk obrovský kolos – ľudské mravenisko, kde sa hmýrilo takmer tritisíc robotníkov, žeriavnikov, šoférov so stovkami nákladných áut. A v tomto veľkom víre nová diaľnica vydala ďalšie, no tentoraz smutnejšie zistenie. O tom, že niektorí manažéri sa neváhajú zahrávať so svojimi zamestnancami. Na inšpekciu práce zasielali najmä šoféri rôzne listy – sťažovali sa na nadriadených, že ich nútia porušovať povinné prestávky, prekračovať dovolenú nosnosť kamiónov. Aj tu sa vraj prejavil silný tlak termínov. Diaľnica si, žiaľ, vyžiadala aj svoje obete.
Nitrianski inšpektori práce zaznamenali jeden smrteľný pracovný úraz. Pri cúvaní sa prevrátil plne naložený kamión a zahynul pri tom šofér. Ešte na začiatku vyšetrovania sa špekulovalo o tom, že nákladiak bol preťažený. V nedávnych záveroch inšpekcie práce sa však nič podobné nespomína. „Šofér nákladného auta neprispôsobil svoje správanie stavu a povahe terénu a napriek pokynom stavbyvedúceho nenacúval nákladným vozidlom do výhodnejšej pozície a neprestával vyklápať korbu naloženú štrkodrvinou smerom dozadu, aj keď z dôvodu priečneho sklonu hrozilo prevrátenie vozidla,“ vymenoval hlavný inšpektor práce v Nitre Martin Barbarič príčiny úrazu.
Foto: Andrej Barát
Vzápätí však spomenul ďalšie pracovné úrazy, po ktorých nasledovali pokuty. „Spolu za závažné pracovné úrazy boli firmám uložené sankcie v sume 4 000 eur.“ Najväčšiu z nich, 3 000 eur, dostala firma, ktorej zamestnanec sa vážne zranil pri rozoberaní lešenia pod jedným z najväčších mostov nového diaľničného úseku. Spoločnosť podľa inšpekcie nedodržala viacero pracovných noriem.
Inšpektori rozdali spolu s políciou desiatky menších pokút. Vodiči nedodržiavali spomínané pauzy, zákonom nariadené týždenné odpočinky. Niektorí sa zámerne vyhýbali kontrolám. Na otázku, či to všetko súvisí so stresom a s tlakom na čo najrýchlejšie dokončenie diaľnice, si inšpektori práce netrúfli dať jednoznačnú odpoveď. Oslovení zamestnanci a robotníci sa vyhýbali odpovediam. Podľa Barbariča je náročné dokazovať, či šéfovia nútia svojich ľudí, aby obchádzali predpisy, alebo to robia zamestnanci úmyselne.
Hlavný staviteľ nového úseku R1, spoločnosť Granvia Construction, zakaždým podobné podozrenia odmietol. Hovorcovia stručne uviedli, že neregistrujú žiadne preťažovanie kamiónov ani nedodržiavanie prestávok. Ak by niečo také zistili, vraj by spravili nápravu. A zakaždým dodali poznámku, že stavba má viac ako sto dodávateľov…
Koniec cesty smrti?
Viacerí ľudia z miest a dedín pod pohorím Tribeč však veria, že nová diaľnica ušetrí v budúcnosti životy ľudí. A podarí sa zmierniť čierne čísla zlatomoraveckej „cesty smrti,“ ktorá ide súbežne s novou trasou. Pozitívne čísla v tomto regióne predpovedajú aj experti na dopravu. „Je pravdepodobné, že na tomto úseku bude nižšia nehodovosť. To znamená celkovo nižší počet dopravných nehôd a zníženie počtu nehôd s vážnymi následkami,“ naznačil Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Jedna z najhorších alebo možno najobávanejších slovenských ciest bola pritom pre viacerých odborníkov záhadou. Je to totiž celkom rovná a pomerne široká cesta, bez výraznejších zákrut a nemá v porovnaní s niektorými inými cestami toľko neprehľadných úsekov.
Možné príčiny vysokej nehodovosti poodhalili samotní šoféri. Milan Hudec jazdí s malou dodávkou týmto smerom takmer každý deň. Práve oddychoval na čerpacej stanici pri Olichove. Vraj už musel. „Neviem, prečo sa to deje, alebo či tu niečo na šoférov tak veľmi pôsobí. Ale tu sa zrazu každý potrebuje predbiehať, tlačiť sa a vznikajú nebezpečné situácie.“ Jednu pred chvíľou zažil, musel zísť na krajnicu. Aj preto si teraz dal krátku pauzu a ruku na hruď. Vraj mu ešte stále silno bilo srdce.
Svoje o tom vedia aj kamionisti na neďalekom parkovisku. „Je tu hustá premávka takmer od skorého rána až do neskorého večera. Kým neotvoria diaľnicu, nikto s tým nič neurobí. Nechápem, prečo niektorí vodiči predbiehajú za každú cenu v kolóne, keď aj tak nič neušetria. Všetci sa aj tak stretneme trebárs na prvých semaforoch v Nitre.“
Nečudo, že zlatomoraveckú cestu lemuje viacero krížov a pomníkov. Na niektorých miestach sa nehody stávajú opakovane. Súvisí s tým aj kuriózna havária bývalého ministra životného prostredia Jozefa Medveďa. Stalo sa to začiatkom novembra v roku 2009 tesne za výjazdom z Nitry.
Limuzína s ministrom predbiehala kolónu vozidiel cez dvojitú čiaru a vrazila do odbočujúceho auta. Po náraze „letela“ niekoľko metrov mimo cesty, zdemolovala bilbord, pomník, kríž pri ceste a pristála na zemi. Všetko sa to našťastie zaobišlo bez zranení, škoda na oboch autách však presiahla sumu 38-tisíc eur. Apropo, práve na zlatomoraveckej ceste sa čiastočne zdržala aj kolóna prevážajúca eurá. Do jedného zo sprevádzajúcich policajných vozidiel vrazila mladá vodička. Pri nehode sa okrem nej zranili aj traja policajti.
Foto: Andrej Barát
Rýchlostná cesta R1, ako jediný liek na problémy s nehodami, mala dokonca aj svojich bojovníkov. Pred niekoľkými rokmi malo celé Slovensko možnosť spoznať primátorku Zlatých Moraviec – Serafínu Ostrihoňovú. V deň svojich narodenín si rozložila stan priamo pred Úradom vlády v Bratislave a držala protestnú hladovku, aby prinútila ministrov konať. Bolo to v máji roku 2006. O novej štvorprúdovke sa vtedy hovorilo, že bude hotová do roku 2010.
Zatvorená kvôli papierom
Obchvat mesta Nitra spolu s ďalšími úsekmi mal byť už štvrtý deň otvorený. No nestalo sa tak. Diaľnica je pritom podľa staviteľa úplne hotová a nič nebráni jej užívaniu. Problémom sú vraj papiere. Podľa zhotoviteľa stavby ide o „extrémne množstvo dokumentácie“ od stoviek stavebných objektov na ceste, ktoré nestíhajú odovzdať načas ministerstvu dopravy.
Meškania sa okamžite chopili viacerí politici a o téme sa na internete stále vedú obsiahle diskusie. Medzi súčasným a bývalým ministrom dopravy sa strhla v médiách menšia prestrelka. Ľubomír Vážny naznačil, že meškanie môže byť na strane štátu – vraj nemal dostatok ľudí na preberanie dokumentácie.
Ján Figeľ to vo svojej odpovedi odmietol. „Aj koncesionár uznal, že meškanie je na jeho strane. Samotný termín otvorenia závisí od toho, ako rýchlo dokáže koncesionár naplniť zmluvu.“ A tiež dodal, že táto rýchlostná cesta je najdrahšou v histórii Slovenska. „Robert Fico ochudobnil Slovensko o desiatky kilometrov diaľnic, ktoré by sme za ročnú splátku 125 miliónov eur po dobu 30 rokov mohli postaviť. Dnes vysúťažené ceny sú o 30 až 50 percent nižšie ako pri totožných úsekoch počas Ficovej vlády.“
Celkom zvláštne pri tom všetkom vyzneli nedávne oslavy otvorenia či vlastne neotvorenia diaľnice. Ľudia z vedenia projektu sa tu neukázali. Po štvorprúdovke sa vozili cyklisti a korčuliari, deti si kopali loptu, mažoretky mašírovali a zahral Desmod. Nech už je dôvod zdržania akýkoľvek, takmer všetci, ktorí prišli na oslavy, asi použili jedno slovo – škoda.
Tá je momentálne na strane staviteľa, teda Granvie. Štát spoločnosti za každý mesiac meškania nezaplatí vyše osem miliónov eur. Ako však naznačili pracovníci z Výskumného ústavu dopravného, škoduje vraj aj samotný štát, a to za každý deň bez rýchlostnej cesty. V roku 2009 vypracovali štúdiu pod názvom Vyhodnotenie ekonomickej efektívnosti úsekov cesty R1 realizovaných formou PPP.
Je v nej viacero tabuliek a grafov na základe zložitých výpočtov, ktoré ku koncu hovoria o celkovej výhodnosti tohto projektu a o stovkách miliónov eur, ktoré štát takto získa alebo ušetrí. Polemika alebo debata k tomuto dokumentu by si vyžiadala ďalšiu samostatnú štúdiu a ako priznávajú jej autori, odhady preverí čas.
Odborníci počítajú s tým, že nová rýchlostná cesta zoberie na svoje plecia približne tri štvrtiny premávky zo starej zlatomoraveckej cesty. S tým by mala automaticky klesnúť nehodovosť. Podľa Palčáka by mali klesnúť aj emisie v tomto regióne. „Na niektorých úsekoch budú emisie určite vyššie, čo je spôsobené dlhšou trasou a vyššou rýchlosťou. Na ostatných by však mali byť nižšie, pretože sa tu nebudú tvoriť zápchy,“ naznačil.
Spomedzi viacerých čísel a tvrdení zaujme ešte jedno. Očakávané zvýšenie výnosov z mýtnych poplatkov. Štúdia predpokladá, že veľká časť tranzitnej dopravy najmä nákladných áut sa presunie na rýchlostnú cestu. Štát by mal na tom ročne zarobiť asi 5,6 milióna eur. Ako však Palčák pripustil, tieto odhady dnes nemusia byť správne. V čase, keď štúdiu vypracúvali, nepočítali totiž s javom, ktorý sa objavil hneď po zavedení mýtneho systému. A to, že viacerí kamionisti zámerne obchádzajú mýtne brány a volia radšej dlhšie trasy po nespoplatnených dedinských cestách. Dá sa predpokladať, že niektorí sa budú vyhýbať aj PR1BINOVI.
Tu sa hodí malá odbočka späť k tomuto menu. O význame pôvodného mena Pribina sa aj dnes vedú dohady. Podľa niektorých to môže znamenať nemanželský syn. Iný tvrdia, že ide o prvorodeného syna, prvého z rodu. Môže to však byť spojené aj s významom slova pribúdať, pribývať.
Budú teda pribývať ďalšie úseky diaľnic? Ak by sa teraz východniari spýtali odborníka na dopravu Ľubomíra Palčáka, či budú konečne pribúdať nové cesty aj na východe Slovenska, dostali by aj takúto odpoveď. „Budú musieť čakať, kým sa dostanú na rad. Každý úsek má svoj dôvod, svoju dôležitosť a musíme tiež spĺňať určité záväzky z pohľadu medzinárodných koridorov. Nemyslím si však, že diaľnica z Prešova na Ukrajinu je na chvoste a postavila by sa tak ako posledná.“