Na policajtoch a vojakoch štát bude šetriť oveľa viac

Podľa materiálu, ktorý má Pravda k dispozícii, sa v novej podobe sociálneho systému ráta so zásadnejšími zmenami, ako boli ohlásené napríklad pri odchode do dôchodku či výpočte odchodného.

Výrazne sa totiž predlžuje počet odslúžených rokov potrebných na vznik výsluhového dôchodku. Namiesto avizovaných piatich sa má zvýšiť až o desať, a teda na 25 rokov služby, pričom zmeniť sa má aj spôsob výpočtu jeho výšky. To sa dotkne najmä vojakov, keďže pri jeho určovaní už nebudú mať zohľadnený príjmovo najlepší rok.

„Sprísnenie podmienok oproti pôvodnému návrhu z jari tohto roka je výsledkom rokovaní,“ povedala Natália Hattalová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Priznala, že cieľom zmien je ušetriť peniaze. Rezort si od nich sľubuje aj to, že zníži odchodovosť skupiny policajtov od 30 do 45 rokov.

Policajný odborár Miroslav Litva hovorí, že v tomto prípade, ako aj v mnohých iných opatreniach, ide o kompromis na hrane. " Podarilo sa nám vyjednať, že do zákona sa napokon nedostane aj veková hranica, ktorú je nutné splniť na poberanie výsluhového dôchodku. Takto zásadné predĺženie odslúžených rokov však, samozrejme, naznačuje, že doba nebude jednoduchá," hovorí.

Definitívnu podobu novely o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov by mali predložiť ministerstvá vnútra a obrany do pripomienkového konania v najbližších dňoch.

Nárok na výsluhový dôchodok chce rezort úplne odoprieť policajtom, ktorí majú za sebou 17 až 22 rokov služby. Namiesto neho budú dva roky dostávať výsluhový príspevok. Ak za sebou budú mať 22 až 25 rokov služby, poberať ho budú o rok dlhšie.

Zmení sa aj valorizácia dôchodkov, ktorá sa dnes počíta osobitným vzorcom. Kým v tomto roku to policajtom a vojakom prinieslo zvýšenie penzií o 2,1 percenta, po novom budú ich dôchodky rásť rovnako ako vo všeobecnom systéme. V ňom šli tento rok hore len o 1,8 percenta.

Hoci pôvodný prísľub, že všetky zmeny sa budú týkať len novoprijatých vojakov, celkovo platí, v zákone je aj výnimka, a to pri zvyšovaní penzií vojakov, ktorí ich získali do konca roku 2010. Percento valorizácie sa im bude znižovať na polovicu, až kým sa nevyrovnajú úrovni valorizácie policajtov, ktorí ju donedávna mali nižšiu. Na otázku Pravdy, či to nie je v rozpore s predošlými výrokmi, ministerstvo obrany, rovnako ako na ďalšie otázky, neodpovedalo.

To, či sa tieto a rad ďalších zmien ministerstvám osvedčia, je podľa ekonóma i odborárov zatiaľ len otázne. " Na svoju budúcnosť je každý citlivý a tieto zmeny budú znamenať pomerne výrazný zásah do finančného zabezpečenia dotknutých. Možno preto očakávať isté turbulencie v rezortoch, čo by sa odrazilo aj na ich fungovaní," hovorí ekonomický analytik Pavol Kárász.

Litva pripúšťa, že zmeny môžu výrazne ovplyvniť aj záujem o prácu v polícii či armáde. " Ak by sme sa vrátili k časom, keď sme namiesto výberu robili nábory, bolo by to jednoznačne veľkou stratou a krokom späť. Ako však na nové podmienky zareaguje verejnosť, ukáže len čas," dodal.

Problém s vysokou odchodovosťou má polícia aj v súčasnosti. Len v prvý septembrový týždeň totiž podalo žiadosť o odchod do dôchodku až 207 ľudí. Za týmto vysokým číslom sú podľa odborárov práve obavy policajtov o budúcnosť.