Štát ľuďom sťaží snahu postarať sa o seba

Už tento rok klesli napríklad príspevky na dochádzanie za prácou. Za osem mesiacov ich úrady v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vyplatili menej o 40 percent.

Teraz v pripravovanej novele zákona o službách v zamestnanosti plánuje ministerstvo práce zmeniť systém prideľovania príspevkov na štart podnikania, prípadne znížiť vyplácanú sumu. Dôvodom má byť podľa predstaviteľov rezortu časté zneužívanie tejto pomoci zo strany tých nezamestnaných, ktorí v skutočnosti nijakú živnosť nevykonávajú, a keď poskytnuté peniaze pomíňajú, opäť sa vracajú na úrady práce.

Odborníci príspevky obhajujú a skôr sa prikláňajú k názoru, že ministerstvo je nútené robiť úsporné opatrenia, a preto aj balík peňazí určených na politiku zamestnanosti sa v roku 2012 zmenší.

Ako upozorňuje sociologička SAV Zuzana Kusá, obviňovania zo zneužívania príspevku nie sú vždy opodstatnené. „Predstavte si živnostníka, ktorý sa v regióne s vysokou nezamestnanosťou podujme podnikať v službách. Môžu si jeho ponuku dovoliť využívať ľudia, ktorí tam pracujú za podpriemerné mzdy?“ pýta sa. Podľa nej úradníci ministerstva takéto súvislosti ignorujú a v človeku, ktorý je v daných podmienkach prinútený živnosť „položiť“, vidia len podvodníka.

Rezort zatiaľ o svojich zámeroch s príspevkom nijaké podrobnosti neprezrádza. „Nakoľko návrhy na zmeny ešte neprešli vnútorným pripomienkovým konaním, bolo by predčasné konkretizovať ich,“ uviedla hovorkyňa Slavomíra Sélešová. S predpokladanou účinnosťou novely sa však podľa nej počíta už od apríla.

Ani Kusá nateraz o obsahu novely nemá bližšie informácie. Myslí si však, že jej hlavným zámerom znovu bude iba šetriť, šetriť a šetriť. „Aj keby však bola novela napísaná zlatým písmom, keď na projekty zamestnanosti nedá ministerstvo financií primeranú sumu, zostanú ďalej iba na papieri,“ zdôrazňuje.

Už dnes tak podľa nej niektoré nástroje zamestnanosti nefungujú. „Príspevok na presťahovanie za prácou pokryje akurát náklady na prevoz nábytku. V regiónoch s dostatkom práce sú však oproti chudobným aj rádovo vyššie ceny nehnuteľností, ktoré sú tak pre uchádzača o prácu nedostupné – a tak mu takýto príspevok sotva pomôže,“ zdôvodňuje, prečo o sumu 1 327,76 eura na presťahovanie žiadajú len dve-tri desiatky uchádzačov ročne. Podobne uvažuje o príspevku na dochádzku za prácou, kde po byrokratickom dokladaní cestovných lístkov z čoraz drahších spojov možno získať nanajvýš 135 eur mesačne.

Aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti odporúča narábať s príspevkom opatrne. Podľa neho je pre štát úľavou už to, že poberateľ príspevku dva roky nedochádza na úrad práce a nepoberá podporu v nezamestnanosti či dávky v hmotnej núdzi. A navyše môže platiť dane a odvody. „V konečnom dôsledku sa tak štátu poskytnutý príspevok na podnikanie väčšinou vráti,“ hovorí.

Podľa Páleníka je skôr potrebné, aby efektívnejšie konali komisie na úradoch práce, ktoré posudzujú pridelenie príspevku. „Ak im ktosi v niektorom chudobnom regióne príde s návrhom, že ide brúsiť nože, mali by ho usmerniť, ak je v okolí už šesť podobných prevádzok,“ mieni.

Kusá súhlasí, že činnosť komisií je mimoriadne dôležitá. „Otázne je, či sú úrady práce pri súčasnom zdecimovanom stave zamestnancov schopné vykonávať túto činnosť aj inak, ako iba formálne,“ myslí si. Aj efektivita ďalšieho nástroja zamestnanosti, absolventskej praxe by sa podľa sociologičky určite zvýšila, keby mal každý mladý človek, ktorý ňou prechádza, na úrade práce konkrétneho „tútora“. S úlohou zabezpečiť, aby zamestnávateľ nielen zinkasoval za absolventa príspevok, ale aby sa mu naozaj venoval a niečo ho naučil.

Aj v oblasti absolventskej praxe však už ministerstvo tiež avizuje sprísnenie. Ako naznačila Sélešová, zamestnávateľ by mal mať povinnosť absolventa po skončení praxe na istý čas normálne zamestnať.

Odbor kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podal minulý rok 75 trestných oznámení v súvislosti s možným zneužitím príspevku na podnikanie, pričom len v 12 prípadoch bola preukázaná trestná činnosť. V ďalších štyroch prípadoch sa úmysel nepreukázal, dva sa odložili, v piatich bola uzatvorená dohoda o vine a treste a viaceré sa ešte riešia.

Podľa hovorkyne ústredia Andrey Hajdúchovej vlani získalo príspevok na podnikanie 15 033 nezamestnaných v celkovej sume okolo 50 miliónov eur. So zhruba rovnakým finančným objemom sa ráta pre tento rok, pričom už do konca augusta začalo vďaka príspevku podnikať 8 828 nezamestnaných, z toho 324 zdravotne postihnutých. V roku 2012 by sa podľa predbežných odhadov mala suma príspevkov zvýšiť na 56,5 milióna a podporiť vznik asi 18-tisíc pracovných miest, no práve očakávané ďalšie rozpočtové škrty by tieto počty mohli znížiť.

„Niekdajší nezamestnaní muži teraz podnikajú najmä v stavebníctve – ako murári, strechári, klampiari či pomocní stavební robotníci, ale aj v maloobchode či lesníctve,“ približuje Hajdúchová. Ženy sa zase podľa nej uplatňujú ako účtovníčky, kaderníčky, pedikérky, nechtové dizajnérky či kozmetičky. Špecificky na Orave či v Liptove sa noví podnikatelia zaoberajú službami cestovného ruchu, v Bratislave viac podnikajú v oblasti internetových služieb a zakladajú si internetové obchody či vyrábajú grafický dizajn. „Pre samostatné podnikanie sa pritom rozhoduje mierne viac mužov ako žien,“ uzatvára Hajdúchová.