Štát ľuďom sťaží snahu postarať sa o seba

Každý nezamestnaný, ktorý sa snaží postaviť na vlastné nohy ako živnostník, to bude mať od budúceho roka ešte ťažšie. Štát mu totiž obmedzí prístup k finančnému príspevku na štart podnikania. V súčasnosti najvyužívanejší nástroj zamestnanosti pritom len v tomto roku pomohol začať pracovať už takmer deviatim tisícom žiadateľov.

09.10.2011 20:00 , aktualizované: 10.10.2011 12:00
Euro, peniaze, kalkulačka Foto:
Ilustračné foto
debata

Už tento rok klesli napríklad príspevky na dochádzanie za prácou. Za osem mesiacov ich úrady v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vyplatili menej o 40 percent.

Teraz v pripravovanej novele zákona o službách v zamestnanosti plánuje ministerstvo práce zmeniť systém prideľovania príspevkov na štart podnikania, prípadne znížiť vyplácanú sumu. Dôvodom má byť podľa predstaviteľov rezortu časté zneužívanie tejto pomoci zo strany tých nezamestnaných, ktorí v skutočnosti nijakú živnosť nevykonávajú, a keď poskytnuté peniaze pomíňajú, opäť sa vracajú na úrady práce.

Odborníci príspevky obhajujú a skôr sa prikláňajú k názoru, že ministerstvo je nútené robiť úsporné opatrenia, a preto aj balík peňazí určených na politiku zamestnanosti sa v roku 2012 zmenší.

Ako upozorňuje sociologička SAV Zuzana Kusá, obviňovania zo zneužívania príspevku nie sú vždy opodstatnené. „Predstavte si živnostníka, ktorý sa v regióne s vysokou nezamestnanosťou podujme podnikať v službách. Môžu si jeho ponuku dovoliť využívať ľudia, ktorí tam pracujú za podpriemerné mzdy?“ pýta sa. Podľa nej úradníci ministerstva takéto súvislosti ignorujú a v človeku, ktorý je v daných podmienkach prinútený živnosť „položiť“, vidia len podvodníka.

8828
nezamestnaných, z toho 324 zdravotne postihnutých, si zatiaľ v tomto roku zriadilo živnosť s využitím príspevku na podnikanie

Rezort zatiaľ o svojich zámeroch s príspevkom nijaké podrobnosti neprezrádza. „Nakoľko návrhy na zmeny ešte neprešli vnútorným pripomienkovým konaním, bolo by predčasné konkretizovať ich,“ uviedla hovorkyňa Slavomíra Sélešová. S predpokladanou účinnosťou novely sa však podľa nej počíta už od apríla.

18,5 milióna eur
je v tomto roku vyčlenených na absolventskú prax, peniaze ju pomôžu vykonať asi 16-tisíc absolventom

Ani Kusá nateraz o obsahu novely nemá bližšie informácie. Myslí si však, že jej hlavným zámerom znovu bude iba šetriť, šetriť a šetriť. „Aj keby však bola novela napísaná zlatým písmom, keď na projekty zamestnanosti nedá ministerstvo financií primeranú sumu, zostanú ďalej iba na papieri,“ zdôrazňuje.

Už dnes tak podľa nej niektoré nástroje zamestnanosti nefungujú. „Príspevok na presťahovanie za prácou pokryje akurát náklady na prevoz nábytku. V regiónoch s dostatkom práce sú však oproti chudobným aj rádovo vyššie ceny nehnuteľností, ktoré sú tak pre uchádzača o prácu nedostupné – a tak mu takýto príspevok sotva pomôže,“ zdôvodňuje, prečo o sumu 1 327,76 eura na presťahovanie žiadajú len dve-tri desiatky uchádzačov ročne. Podobne uvažuje o príspevku na dochádzku za prácou, kde po byrokratickom dokladaní cestovných lístkov z čoraz drahších spojov možno získať nanajvýš 135 eur mesačne.

Aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti odporúča narábať s príspevkom opatrne. Podľa neho je pre štát úľavou už to, že poberateľ príspevku dva roky nedochádza na úrad práce a nepoberá podporu v nezamestnanosti či dávky v hmotnej núdzi. A navyše môže platiť dane a odvody. „V konečnom dôsledku sa tak štátu poskytnutý príspevok na podnikanie väčšinou vráti,“ hovorí.

Podľa Páleníka je skôr potrebné, aby efektívnejšie konali komisie na úradoch práce, ktoré posudzujú pridelenie príspevku. „Ak im ktosi v niektorom chudobnom regióne príde s návrhom, že ide brúsiť nože, mali by ho usmerniť, ak je v okolí už šesť podobných prevádzok,“ mieni.

Kusá súhlasí, že činnosť komisií je mimoriadne dôležitá. „Otázne je, či sú úrady práce pri súčasnom zdecimovanom stave zamestnancov schopné vykonávať túto činnosť aj inak, ako iba formálne,“ myslí si. Aj efektivita ďalšieho nástroja zamestnanosti, absolventskej praxe by sa podľa sociologičky určite zvýšila, keby mal každý mladý človek, ktorý ňou prechádza, na úrade práce konkrétneho „tútora“. S úlohou zabezpečiť, aby zamestnávateľ nielen zinkasoval za absolventa príspevok, ale aby sa mu naozaj venoval a niečo ho naučil.

Aj v oblasti absolventskej praxe však už ministerstvo tiež avizuje sprísnenie. Ako naznačila Sélešová, zamestnávateľ by mal mať povinnosť absolventa po skončení praxe na istý čas normálne zamestnať.

Odbor kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podal minulý rok 75 trestných oznámení v súvislosti s možným zneužitím príspevku na podnikanie, pričom len v 12 prípadoch bola preukázaná trestná činnosť. V ďalších štyroch prípadoch sa úmysel nepreukázal, dva sa odložili, v piatich bola uzatvorená dohoda o vine a treste a viaceré sa ešte riešia.

Podľa hovorkyne ústredia Andrey Hajdúchovej vlani získalo príspevok na podnikanie 15 033 nezames­tnaných v celkovej sume okolo 50 miliónov eur. So zhruba rovnakým finančným objemom sa ráta pre tento rok, pričom už do konca augusta začalo vďaka príspevku podnikať 8 828 nezames­tnaných, z toho 324 zdravotne postihnutých. V roku 2012 by sa podľa predbežných odhadov mala suma príspevkov zvýšiť na 56,5 milióna a podporiť vznik asi 18-tisíc pracovných miest, no práve očakávané ďalšie rozpočtové škrty by tieto počty mohli znížiť.

„Niekdajší nezamestnaní muži teraz podnikajú najmä v stavebníctve – ako murári, strechári, klampiari či pomocní stavební robotníci, ale aj v maloobchode či lesníctve,“ približuje Hajdúchová. Ženy sa zase podľa nej uplatňujú ako účtovníčky, kaderníčky, pedikérky, nechtové dizajnérky či kozmetičky. Špecificky na Orave či v Liptove sa noví podnikatelia zaoberajú službami cestovného ruchu, v Bratislave viac podnikajú v oblasti internetových služieb a zakladajú si internetové obchody či vyrábajú grafický dizajn. „Pre samostatné podnikanie sa pritom rozhoduje mierne viac mužov ako žien,“ uzatvára Hajdúchová.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

*** Podľa súčasného zákona** ho môže nezamestnaný získať po splnení týchto podmienok: byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, absolvovať prípravu na začatie podnikania, vypracovať podnikateľský plán s kalkuláciou nákladov a vykonávať podnikateľskú činnosť nepretržite najmenej dva roky.
*** O príspevok sa musí žiadateľ uchádzať** na úrade práce v mieste, kde vytvorí svoje pracovné miesto. Po absolvovaní prípravy je povinný získané vedomosti aj podnikateľský plán obhájiť pred úradom zriadenou komisiou.
*** Výška príspevku závisí od regiónu** – v Bratislavskom a v ďalších krajoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti neprevyšujúcou celoslovenský priemer ho dnes možno získať vo výške 2 575,05 eura, v ostatných v sume až 4 023,52 eura.
*** V roku 2010 príspevok získalo** 15 033 nezames­tnaných v celkovej sume okolo 50 miliónov eur. V tomto roku začalo vďaka príspevku do konca augusta podnikať 8 828 nezames­tnaných, z toho 324 zdravotne postihnutých. Len v auguste ich bolo 1 063, z toho 39 osôb so zdravotným hendikepom.
*** Ak chce žiadateľ vykonávať** živnosť mimo miesta bydliska, môže k príspevku na podnikanie dostať aj príspevok na dochádzku za prácou, no len po preukázaní cestovných výdavkov a najviac v sume 135 eur mesačne. Prípadne mu môže byť poskytnutý príspevok na sťahovanie za prácou, a to maximálne vo výške 1 327,76 eura.

Pomoc pre absolventov škôl

*** Keďže terajší zákon** o službách zamestnanosti považuje absolventov za znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, majú nárok na nasledujúce príspevky: na absolventskú prax, na vzdelávanie, na rekvalifikáciu, na dochádzku do práce a iné
*** Najvyužívanejším nástrojom** je absolventská prax. Príspevok vo výške 190 eur mesačne dostáva najmenej tri a najviac šesť mesiacov zamestnávateľ, ktorý sa absolventa školy ujme.
*** Do konca tohto roka** sú na absolventskú prax vyčlenené financie vo výške 18 491 600 eur, ktoré by mali umožniť vykonávať absolventskú prax 16-tisíc absolventom. V roku 2012 sa na tento nástroj počíta s rozpočtom 17 650 500, no aj táto suma môže pre očakávané ďalšie rozpočtové škrty klesnúť.

*** V roku 2009 prešlo praxou** 6 959 absolventov, z nich 3 452 (teda 49,6 percenta) sa aj následne uplatnilo na trhu práce. Vlani prax vykonalo 18 094 osôb, umiestnilo sa ich 8 291 (45,82 percenta).
*** Najviac, až takmer 4,3-tisíca absolventov** škôl sa umiestnilo po troch mesiacoch po skončení absolventskej praxe, ďalších 1,2-tisíca si našlo prácu do pol roka.

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

© Autorské práva vyhradené

debata chyba