Podľa lekárov z Univerzitnej nemocnice Bratislava budú musieť niektoré typy operácií prispôsobovať platbám od štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pre pacienta to môže znamenať buď menej kvalitný materiál použitý pri zákroku, alebo odklad operácie do doby, kým nemocnica nebude mať dosť prostriedkov.
Pravda už pred časom informovala, že Všeobecná zdravotná znížila nemocnici platby tak, že lekári môžu mesačne ošetriť oveľa menej pacientov ako v minulosti.
„Platby sa tak skresali, že to pocíti aj pacient. Už mu nebudeme môcť dať taký kvalitný materiál, ako sme mu dávali,“ povedal lekár z nemocnice na Antolskej, ktorý nechce v novinách zverejniť svoje meno. Ako dodal, v niektorých prípadoch dokonca nebudú môcť operáciu vykonať vôbec.
„Pri niektorých operáciách sa totiž technicky nedá bežne používaný materiál nahradiť lacnejším, pretože taký ani neexistuje. Keď napríklad nemáte fixačný materiál, tak operáciu nemôžete vykonať.“
Jedným z príkladov je rekonštrukčná operácia dolnej končatiny, pri ktorej sa používa špeciálny chirurgický materiál. „Pri novonastavených finančných limitoch sme pri použití tohto materiálu obmedzení a preto nevieme pacientom garantovať kvalitu liečby,“ povedal ďalší lekár Univerzitnej nemocnice, ktorý rovnako požiadal Pravdu o zachovanie anonymity. „Všetkým pacientom, ktorí boli od septembra naplánovaní na takúto rekonštrukčnú operáciu, som musel zákrok zrušiť a vysvetliť, že za takýchto podmienok im ho neviem vykonať,“ dodal.
Pravda už informovala, že operácie poistencov štátnej poisťovne pre nízke mesačné limity odkladajú na viacerých oddeleniach. Limity boli v nemocnici nastavené na základe príkazu riaditeľa, ktorý sa odvoláva na zmluvne dohodnutý rozsah objednanej zdravotnej starostlivosti so Všeobecnou zdravotnou. Napríklad na urológii na Kramároch, kde mesačne ošetrovali priemerne 130 poistencov Všeobecnej zdravotnej, ich po novom môžu ošetriť iba 38. Podobne je to aj na chirurgii, kde namiesto priemerne 120 pacientov majú povolené odoperovať 42.
Na ortopédii na Antolskej limity dovoľujú len približne polovicu plánovaných operácií, ako vykonávali doteraz. „Keď si vezmeme, že doteraz sa na výmenu bedrového kĺbu čakalo dva roky, po znížení limitu na polovicu logicky budú čakacie lehoty dvojnásobné,“ povedal miestny lekár.
Podľa Univerzitnej nemocnice v prípade mesačných limitov ide iba o krátkodobé manažérske opatrenie. „Nakoľko v súčasnosti musíme rešpektovať objem zdravotnej starostlivosti, ktorý si Všeobecná zdravotná poisťovňa objednala v Univerzitnej nemocnici Bratislava, prijali sme potrebné opatrenia a iniciujeme ďalšie rokovania s poisťovňou. Interné nariadenie, ktoré v tomto kontexte prijala Univerzitná nemocnica Bratislava, je výlučne manažérskym nástrojom, ktorý má rámcovo zabezpečiť nie len predchádzanie prípadnému nehospodárnemu prečerpávaniu určených objemov, ale, naopak, má zabezpečiť aj ich efektívne dočerpanie,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Danica Lehocká.
Na druhej strane však Lehocká odmieta spájanie zmluvy s poisťovňou a príkazu riaditeľa s odkladaním plánovaných operácií. „Považujeme za neprípustné uvádzať do kontextu tieto dokumenty s údajným odmietnutím zdravotnej starostlivosti lekármi Univerzitnej nemocnice Bratislava. Ak potenciálne k takémuto odmietnutiu prišlo, považujeme to za účelové alebo osobné zlyhanie konkrétneho zamestnanca, resp. komunikácie jeho nadriadeného.“
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Miroslav Bucha, ktorý by mal byť podľa informácií Pravdy bratrancom generálneho riaditeľa štátnej poisťovne Mariana Faktora, odmietol komentovať, či pri dohadovaní rpzsahu objednanej zdravotnej starostlivosti vychádza poisťovni v ústrety vďaka príbuzenským vzťahom. „K príbuzenským vzťahom sa Univerzitná nemocnica Bratislava nevyjadruje,“ odkázal cez Lehockú. Rovnakú odpoveď dostala Pravda zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.