Zastaví zmenu nemocníc prezident?

Jednu z hlavných požiadaviek lekárov, ktorí podali výpovede, však začal riešiť až v čase, keď má dočasná vláda len obmedzený mandát. Nie je totiž jasné, či o tom môže vôbec rozhodnúť. „Transformácia patrí do kategórie zásadných rozhodnutí so sociálnym dopadom a v takomto prípade to musí posúdiť prezident,“ myslí si analytik SAV Peter Stanek.

V prípade, že by o zastavení zmeny právnej formy nemocníc rozhodovala hlava štátu Ivan Gašparovič, je pravdepodobné, že by ju stopol. Ako totiž v stredu pre Pravdu povedal jeho hovorca Marek Trubač, prezident už v minulosti nebol naklonený nemocniciam akciovkám, čo sa ukázalo aj pri vrátení zákona o transformácii nemocníc späť do parlamentu. „Jeho postoj sa v tejto otázke nijako nezmenil,“ dodal Trubač.

Ak sa nepodarí nájsť s lekármi dohodu, o pacientov sa od decembra nebude mať kto postarať. Minister sa totiž rozhodol riešiť problém hromadných výpovedí na ich úkor. Krízové plány nemocníc, ktoré doteraz verejnosti tajili, totiž spočívajú v spájaní oddelení, presúvaní pacientov a odkladoch plánovaných operácií. „O pacientov bude postarané,“ tvrdí aj napriek tomu Uhliarik. Stanek vidí situáciu oveľa dramatickejšie. „Zdravotná starostlivosť, bohužiaľ, nebude zabezpečená. Môžu spájať oddelenia, ale to nevyrieši fakt, že nebudú mať ako fyzicky nahradiť lekárov, ktorí sa starajú o pacientov,“ vysvetlil analytik.

Ak lekári splnia hrozby a výpovede nestiahnu, v nemocniciach zostane pracovať len 70 percent z doterajšieho počtu. Hoci minister tieto čísla poznal už mesiace, len v stredu priznal, že situácia bude veľmi vážna. V decembri by podľa údajov odborárov nemalo do práce nastúpiť 2 400 lekárov.

Masový odchod lekárov ohrozuje hlavne detské fakultné nemocnice. Problém so zabezpečením zdravotnej starostlivosti pripustilo napríklad vedenie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. „V našej nemocnici to vyzerá tak, že musíme naďalej rokovať s lekármi, aby stiahli výpovede, pretože pokiaľ by boli všetky v platnosti, tak by bola naozaj zdravotná starostlivosť možná len v obmedzenom rozsahu,“ povedal Igor Jenčo, námestník košickej detskej nemocnice, kde podalo výpoveď 51 zo 125 lekárov, medzi nimi väčšina anestéziológov.

Fakultná nemocnica v Trnave bude mať problém ošetriť aj akútnych pacientov. V stredu spustila krízový plán a zrušila polovicu lôžok. Výpoveď k 1. októbru tu podalo 89 lekárov. V prípade, že ich nestiahnu, na oddelení traumatológie zostane iba jeden atestovaný lekár. Ak by sa stala hromadná havária či nemocnica by bola vystavená väčšiemu počtu pacientov, ktorí potrebujú urgentné ošetrenie, znamenalo by to, že by im nedokázali pomôcť.

Minister v stredu pripustil, že pacienti sa môžu dočkať obmedzení aj v prípade plánovaných operácií. „Čakacia doba sa predĺži. Ak ste teda boli objednaní na december, môže sa stať, že plánovanú operáciu posunú na január,“ priblížil. Ako ďalej vysvetlil, dlhšie čakacie lehoty vzniknú kvôli spájaniu oddelení a s tým súvisiacim aj presúvaním pacientov. „Tieto opatrenia sú určite znížením komfortu,“ pripustil.

Nižší komfort sa môže prejaviť napríklad aj dochádzaním pacientov za ošetrením do nemocníc v iných mestách. Presne na takéto riziká totiž upozorňovali niektorí odborníci už počas prvého júlového spájania oddelení. Najväčšia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vtedy zrušila približne 500 nemocničných oddelení a 4 200 lôžok. Ďalšie spájanie oddelení podľa ministra prinesie aj rušenie pracovných miest, pričom zdôraznil, že o prácu tak môžu prísť nielen lekári, ale aj zdravotné sestry.

Podľa Dušana Zachara z INEKO minister nemal inú možnosť, ako vyriešiť túto problematickú situáciu. „Je to pochopiteľná a logická reakcia ministerstva zdravotníctva, ktoré sa tak snaží minimalizovať negatívne dopady protestu lekárov na pacientov. V dnešnom svetle dlhovej krízy v Európe je, myslím, zrejmé, ako by Slovensko mohlo dopadnúť, keby sa neprikrývalo len takou perinou, na akú má,“ povedal.

Z 2 400 výpovedí podľa ministra bolo približne 200 stiahnutých. Lekárske odborové združenie však takéto číslo popiera a hovorí len o pár desiatkach.

Lekári stiahnutie výpovedí podmienili splnením štyroch požiadaviek. Od rezortu a vlády žiadajú zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, zvýšenie platov, dodržiavanie Zákonníka práce a dofinancovanie zariadení zreálnením platieb od zdravotných poisťovní. Lekárov v týchto požiadavkách podporujú viaceré stavovské zdravotnícke organizácie. Medzi nimi sú Slovenská lekárska komora, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb či Asociácia súkromných lekárov.