Obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti sa tak môže dotknúť pacientov o mesiac skôr.
Deje sa to už napríklad vo Fakultnej nemocnici v Trnave. Keďže podľa nariadenia riaditeľa si lekári, ktorí podali výpovede, museli nahlásiť a čerpať dovolenky, na traumatologicko-ortopedickej klinike začali obmedzovať počet prijímaných pacientov a operačných zákrokov.
„V prípade skutočného čerpania dovoleniek lekárov na traumatologicko-ortopedickej klinike okamžite začnite s prepúšťaným pacientov po menej náročných operačných výkonoch,“ píše sa v nariadení riaditeľa trnavskej nemocnice, ktoré má Pravda k dispozícii. Okrem toho v nemocnici rušia polovicu lôžok a spúšťajú krízový režim, počas ktorého bude na urgentnom príjme poskytovať ošetrenie iba jeden traumatológ bez atestácie. Je otázne, či ten zvládne väčší nápor pacientov, čo by bolo potrebné trebárs v prípade hromadnej dopravnej nehody.
Od decembra budú mať pacienti v Trnave ešte väčší problém. Podľa usmernenia riaditeľa sa manažment fakultnej nemocnice bude snažiť maximálne „redukovať počet pacientov ich presmerovaním na chirurgické ambulancie v Mestskej poliklinike, eventuálne na iné pracoviská úrazovej chirurgie“.
Aj krízové plány ostatných nemocníc rátajú väčšinou s presúvaním pacientov inam. Kde by však mali ísť, už neriešia.
Čakanie na operácie sa v každom prípade ešte predĺži, čo priznáva aj minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Tým, čo nebudú môcť či chcieť čakať, tak zostanú iba dve možnosti. Buď si zaplatiť ošetrenie na súkromných klinikách, kde sa ceny zákrokov pohybujú aj v stovkách eur, alebo vycestovať za ošetrením do zahraničia.
Veľa možností nezostáva ani akútnym pacientom. Tí sa tak v niektorých mestách môžu pripraviť na najhoršie. Napríklad v Detskej fakultnej nemocnici Bratislava, kde sa z anestéziologicko-interného oddelenia chystá odísť 99 percent lekárov, nebudú vedieť zabezpečiť ani urgentné ošetrenie. „Ak odídu lekári z interných oddelení a JIS, bude ohrozené poskytovanie starostlivosti pre väčšinu pacientov. Jeden doktor totiž fyzicky nemôže zvládnuť ošetriť napríklad troch pacientov so srdcovým ochorením, ktorí mu tam zlyhávajú. Nie je to o tom, že by nevedel a nechcel, ale nemôžete naraz defibrilovať troch pacientov,“ vysvetlila kardiologička Katarína Dulková.
Právnička Daniela Gemerská nevedela jednoznačne odpovedať na otázku, či možno nemocnicu v prípade neposkytnutia akútnej zdravotnej starostlivosti zažalovať. „Teraz sa to jednoznačne nedá povedať. Záleží to od toho, aký krízový plán bude mať nemocnica nastavený,“ povedala. Podľa Trestného zákona však môže byť lekár trestne stíhaný už vtedy, ak z nedbanlivosti alebo úmyselne neposkytol prvú pomoc, pri ktorej ani nedošlo k poškodeniu zdravia. „Neposkytnutie pomoci sa dá spáchať iba úmyselne,“ zdôraznila Gemerská.
Pokiaľ ide o ošetrenie v zahraničí, to budú zdravotné poisťovne uhrádzať tak ako doteraz. Situácii sa neplánujú nijako špeciálne prispôsobovať. „Podmienky preplácania starostlivosti v zahraničí nemeníme a budeme sa snažiť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v prvom rade na území Slovenska,“ povedala hovorkyňa súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera Zuzana Horníková.
Zmeny neplánuje ani štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. „Peniaze z nemocníc, ktoré nebudú poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmluvne dohodnutom rozsahu, budú presunuté tam, kde bude pre pacienta zabezpečená adekvátna zdravotná starostlivosť,“ doplnila hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Bratislavčania by mohli využiť lekárske služby v rakúskom Hainburgu, ktorý leží len 14 kilometrov od hlavného mesta. Zatiaľ platí, že tu Slovákov ošetrujú len v naliehavých prípadoch. „Napríklad keď po ceste do Viedne máte nehodu alebo vám príde zle, tak vám pomôžeme. Toto platí pre všetkých občanov Európskej únie. Keď však ide o extra prípad, môže nastať problém s platením,“ vysvetlil Pravde Kurt Pelzmann zo Všeobecnej verejnej nemocnice v Hainburgu, kde pracuje aj niekoľko lekárov a desiatky zdravotných sestier zo Slovenska.
Do hainburskej nemocnice prichádzajú aj slovenskí pacienti, ktorí sa objednávajú súkromne a ošetrenie či si zákrok sami hradia. Žena, ktorá tu chce rodiť, napríklad zaplatí takmer 700 eur za každý deň v nemocnici. Keby však Slovákom ošetrenie či chirurgický zákrok v rakúskej nemocnici schválila ich zdravotná poisťovňa s tým, že im to uhradí, hainburská nemocnica ich bez okolkov prijme. „Neviem vám teraz presne povedať, ako by sa v takom prípade postupovalo, ale nemal by to byť problém,“ dodal Pelzmann.
Kedy poisťovne zaplatia ošetrenie v únii
- pri akútnom ošetrení – ak poistenca ošetria v nemocnici zaradenej do systému verejného zdravotného poistenia
- pred ošetrením sa poistenec preukázal Európskym preukazom zdravotného poistenia
- takéto ošetrenie si nevyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne
- zdravotná poisťovňa ošetrenie uhradí prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- poistenec platí len tie náklady, ktoré nie sú v danej krajine kryté z verejného zdravotného poistenia
- ak si pacient ošetrenie hradil sám, má nárok požiadať zdravotnú poisťovňu o vrátenie peňazí
- pri plánovanom ošetrení – platí to isté s tým rozdielom, že poistenec je povinný vopred zdravotnú poisťovňu požiadať o schválenie ošetrenia
- ambulantnú zdravotnú starostlivosť, za ktorou poistenec úmyselne vycestoval – na poskytovanie a zaplatenie takejto starostlivosti sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne, poisťovňa mu však uhradí náklady len do výšky úhrady na území Slovenskej republiky, nie v danej krajine
- plánovaná ústavná zdravotná starostlivosť si vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne
- poisťovňa ju odsúhlasí iba vtedy, ak je uhrádzaná zdravotnými poisťovňami na základe verejného zdravotného poistenia aj v Slovenskej republike a ochorenie nie je možné liečiť na Slovensku v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca
- požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva
- boli vyčerpané všetky možnosti liečby a od liečby v zahraničí sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu poistenca{* sablona=„infobox_v_clanku“ *}
Ako minister Ivan Uhliarik zvláda svoj rezort
Čo sa nepodarilo
* Neschopnosť vybojovať viac na platby za poistencov štátu. Tie sa minulý rok znížili z 34,56 eura na 32,16 eura. O rok by podľa návrhu štátneho rozpočtu platby mali klesnúť až na
31,68 eura.
*** Neschopnosť zastaviť zadlžovanie nemocníc.** K júnu zariadenia dlhovali len Sociálnej poisťovni viac ako 62 miliónov eur. Dlh štátnych nemocníc voči poisťovni bol vynulovaný vďaka štátnemu oddlženiu.
*** Odobrenie plošného rušenia lôžok a nemocničných oddelení.** Štátna Všeobecná
zdravotná poisťovňa v júli zredukovala približne 500 oddelení a 4 200 lôžok, vďaka čomu
pacienti z menších miest musia dochádzať do vzdialenejších zariadení.
*** Nastavenie podmienok na vracanie doplatkov za lieky** tak, že z pôvodných ministrom odhadovaných 120–tisíc sa peniaze vrátili len približne 7–tisíc dôchodcom a zdravotne postihnutým.
*** Zmätky pri prijímaní zákona o liekoch, ktorý mal v histórii prijímania zákonov najviac
pripomienok. Najskôr sa mala na receptoch predpisovať iba účinná látka, po kritike odborníkov nakoniec zostala možnosť predpisovať aj konkrétny názov lieku. Zavedenie novinky tzv. generickej preskripcie sa tak stalo zbytočným.
*** Zrušenie koncovej siete nemocníc. Zdravotné poisťovne viac nebudú musieť uzatvárať zmluvy s koncovými štátnymi nemocnicami, kardio ústavmi či Národným onkologickým ústavom.
*** Stanovenie ceny liekov na druhú najnižšiu v Európskej únii, ktoré môže podľa niektorých odborníkov zvýšiť záujem o vývoz liekov slovenskými distribútormi do zahraničia.
Tejto činnosti sa podľa obchodného registra venuje napríklad firma ministrovej manželky,
ale aj otca riaditeľky sekcie farmácie a liekovej politiky na ministerstve Michaely
Cesnakovej.
* Podozrenia z konfliktu záujmov v prípade povolenia na zníženie doplatku
pre vakcínu od firmy Pfizer, pre ktorú Uhliarik v minulosti pracoval.
*** Slabá komunikácia so zdravotníckymi organizáciami a neakceptovanie ich odborných argumentov.
*** Neschopnosť dohodnúť sa s Lekárskym odborovým združením** na požiadavkách, ktoré by mohli odvrátiť blížiaci sa odchod približne 2 400 lekárov.
*** Diktovanie riaditeľom nemocníc**, o čom môžu a ako informovať médiá.
Úspešné kroky
*** Stanovenie jednotných cien pre špecializovaný zdravotnícky materiál, zdravotné poisťovne tak musia preplácať všetkým zdravotníckym zariadeniam za rovnaký materiál
rovnakou sumou.
*** Zvýšenie počtu ošetrovateľských lôžok z 80 na 240, zo súčasných 10 lôžok na kraj na 30 lôžok.
*** Umožnenie častejšieho vstupu nových liekov na trh.**
*** Zavedenie transparentnosti v práci kategorizačnej komisie**
, ktorá radí ministrovi, ktorým liekom umožniť vstup na náš trh. Budú sa zverejňovať podrobné informácie o členoch kategorizačnej komisie vrátane ich vyhlásení o konflikte záujmov.
*** Regulácia marketingových aktivít farmaceutického priemyslu.** Zástupcovia farmafi riem nemôžu navštevovať lekárov počas ordinačných hodín, lekári zároveň nemôžu prijímať od nich žiadne materiálne dary či sponzorstvo na podujatí, ktoré nesúvisí s ich zdelávaním.
* Kapacita minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa bude prepočítavať podľa počtu poistencov v danom regióne. {* koniec-sablona *}