Lekári na celoživotné vzdelávanie nemajú

Zákon lekárom prikazuje, aby sa celoživotne vzdelávali. Ako to majú robiť bez podpory zamestnávateľa, už nehovorí. Lekári sú v mnohých prípadoch odkázaní na sponzorov, zväčša z farmaceutického priemyslu. Nový zákon o liekoch, ktorý nadobudne účinnosť v decembri, ich však môže obmedziť.

07.11.2011 15:00
transplantácia, lekári, operácia Foto:
Ilustračné foto
debata (3)

„Zákon zakazuje podporovať podujatia, ktoré nie sú výhradne vedecké alebo vzdelávacie. Budeme musieť popracovať na tom, aby sme ich vedeli presne odlíšiť od tých, ktoré sú nejakým spôsobom propagačné. Uvidíme, ako sa to nakoniec v praxi ukáže, ale myslím si, že určitá časť sponzorovania, ktorá išla na vzdelávanie a vedecké kongresy, bude odblokovaná a potrebné zdroje tak bude musieť do systému vzdelávania dodať štát,“ povedala výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností Soňa Strachová.

Najviac kreditov, ale najmä skúseností pritom môžu lekári získať práve na vzdelávacích podujatiach v zahraničí. „Je pravda, že lekár sa môže vzdelávať napríklad prostredníctvom internetu, ale každý odborník by mal aspoň raz ročne navštíviť zahraničný kongres. Je to dôležitý medzník v jeho vzdelávaní,“ myslí si prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti Peter Krištúfek. Lenže to si mnohí lekári nemôžu dovoliť.

„Zákon nám prikazuje, aby sme sa celý život vzdelávali. Problém však je, že je to všetko veľmi drahé. Napríklad len knihy stoja dvesto až štyristo eur, tie nám zamestnávateľ nepreplatí. Rovnako nám nikto nepreplatí ani účastnícky poplatok, cestu alebo ubytovanie na zahraničnom kongrese,“ sťažuje sa lekárka Petra Majerová.

Účasť na kongrese často stojí toľko, ako je priemerný mesačný plat slovenského lekára. Jediný spôsob, ako sa na ňom môžu naši zdravotníci zúčastniť, je prijať sponzorský dar, ktorý zväčša ponúkajú farmaceutické spoločnosti.

Na druhej strane je verejným tajomstvom, že niektorí lekári za to pri nastavovaní liečby pacienta uprednostňujú lieky práve od spoločnosti, vďaka ktorej sa na kongrese zúčastnili. Jedným z účelov zákona o liekoch bolo zabrániť práve takýmto netransparentným vzťahom medzi zdravotníkmi a farmaceutickými firmami, ale najmä umelému predpisovaniu liečiv.

Ministerstvo zdravotníctva legislatívne zakázalo nielen návštevy zástupcov farmaceutických firiem v ambulanciách lekárov počas ordinačných hodín, ale aj sponzorovanie účasti na zahraničných podujatiach. „Lekári nesmú mať nijaké výhody, žiadnu motiváciu za to, že predpisujú konkrétne lieky od konkrétnych firiem pacientom,“ vysvetlil už pri príprave zákona minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. „Nechceme, aby sa stávalo, že rôzne výlety pre lekárov bez akejkoľvek formy vzdelávania organizovali nastrčené firmy, ale v skutočnosti pozvala farmaceutická spoločnosť lekárov za odmenu na luxusné dovolenky,“ dodal.

Predseda Fóra nezávislých názorov lekár Branislav Sepeši však poukazuje na skúsenosť lekárov z Ameriky, kde prijali podobný zákon. „Dohnali to dokonca tak ďaleko, že na kongresoch mávajú dva vchody – pre amerických lekárov a pre ostatných. Výsledkom podľa amerických lekárov je okrem iného to, že Spojené štátu majú na konferenciách podstatne menšie zastúpenie. Žiadajú preto uvoľnenie pravidiel. Zakázať apriori takýto model teda asi nevedie k želateľnému výsledku,“ myslí si.

Problém so zneužívaním sponzorských príspevkov od farmaceutických spoločností by podľa Krištúfka vyriešili správne nastavené pravidlá. „Je to o nastavení kritérií. Farmaceutické spoločnosti, ktoré chcú sponzorovať lekárom takéto podujatia, by mohli posielať peniaze do fondov odborných zdravotníckych organizácií. Nezávislá odborná komisia by tom vybrala lekárov, pre ktorých by sa odtiaľ uvoľnili peniaze na zaplatenie účasti na zahraničnej konferencii. Títo lekári by však zároveň potom mali povinnosť o nových poznatkoch referovať ďalej svojim kolegom,“ povedal.

3 debata chyba