Vláda navrhne zmrazenie platov ústavných činiteľov

Vláda navrhne zmrazenie platov ústavných činiteľov, oznámila v stredu premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). "Vláda SR prediskutovala tému platov ústavných činiteľov. Vláda SR na budúcotýždňovom rokovaní predloží návrh zmrazenia platov ústavných činiteľov," povedala na tlačovej besede po rokovaní vlády. Konečné slovo pri rozhodovaní o platoch poslancov aj členov vlády bude mať parlament.

09.11.2011 15:44 , aktualizované: 16:32
Euro, peniaze, plat, mzda Foto:
Ilustračné foto
debata (11)

Otvorená podľa Radičovej zostáva otázka sudcovských platov, pretože na ne sa vzťahuje predbežné opatrenie ústavného súdu. Súd vydal opatrenie po tom, čo na začiatku roka vstúpila do platnosti novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorá by im znížila platy. Rovnaká novela v roku 2012 pre nižší deficit v roku 2011 umožní výrazný rast platov ústavných činiteľov. „K tejto konkrétnej téme sa priamo bude vyjadrovať ministerka spravodlivosti (Lucia Žitňanská),“ poznamenala šéfka kabinetu.

Ministri nemajú so zmrazením platov problém

Ministri dopravy Ján Figeľ (KDH), pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) a hospodárstva Juraj Miškov (SaS) nemajú žiadny problém so zmrazením súčasnej výšky platov ústavných činiteľov. V súčasnosti to neumožňuje zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Novelu prijal parlament v decembri minulého roka, jej vypracovanie si vzal pod patronát vtedajší predseda Národnej rady (NR) SR Richard Sulík (SaS).

Podľa Figeľa sa tým vytvoril úplne nový model výpočtu ich platov. „Ukazuje sa, že nie je dobrý a nie je prijateľný,“ povedal po rokovaní vlády s tým, že táto otázka sa nemôže riešiť nejakými matematickými vzorcami. Verí, že v parlamente bude zhoda na nezvyšovaní platov ústavných činiteľov, teda nielen poslancov a ministrov, ale aj sudcov.

„Je potrebná politická dohoda a legislatívne opatrenie, ktoré zasiahne do dnes platného stavu,“ avizoval. KDH podporí riešenie, ktoré bude rozumné, jednoduché a účinné. Konkrétne formy však ponecháva šéf kresťanských demokratov na parlament. Jednu z dobrých ciest vidí v zmrazení platov a okamžitom zrušení súčasného zákona tak, ako to navrhuje Smer.

Simon pripomenul, že keď Sulík predstavoval súčasný model na koaličnej rade, tak viacerí vyjadrili obavy z toho, že od roku 2012 príde k navýšeniu platov ústavných činiteľov. „Boli sme odmietnutí, že takýto stav nemôže na Slovensku nastať a že to bude lepšie riešenie ako bolo to pôvodné, ktoré umožňovalo zmraziť platy,“ pripomenul. Podpredseda Mostu-Híd nevidí dôvod na rast platov poslancov. „Nehovoriac o tom, že sú na to napojené platy ďalších činiteľov, čo je značný objem peňazí,“ vysvetlil s tým, že súčasný model nie je najšťastnejšie nastavený. Opravné riešenie by podľa neho mala priniesť SaS.

Miškov nevylúčil, že s návrhom na zmrazenie platov poslancov príde v prípade, ak sa na tom zákonodarcovia dohodnú, práve SaS. „Viem si predstaviť aj takéto riešenie. V každom prípade je to skôr na poslancoch,“ konštatoval. Domnieva sa však, že pri súčasnej hospodárskej situácii a hroziacej recesii treba k tomu pristúpiť zodpovedne. Súčasný model ale nepovažuje za zlý vzhľadom na snahu zaviesť nejaký motivačný prvok pre poslancov smerom ku konsolidácii verejných financií.

Smer: Koalícia si pokrytecky umýva ruky

Podľa strany Smer vládna koalícia schválila nezmyselný zákon, ktorý spôsobil zvýšenie platov ústavných činiteľov. „A teraz si pokrytecky umýva ruky,“ reagoval riaditeľ komunikačného oddelenia Smeru Erik Tomáš. Zmrazovanie platov ústavných činiteľov je podľa neho dlhodobou agendou strany Smer, a preto aj v súčasnosti takúto zmenu zákona podporí.

„Pripomíname, že bývalá vláda Roberta Fica zmrazila platy ústavných činiteľov v druhej polovici svojho funkčného obdobia v čase krízy a strana Smer toto riešenie navrhovala aj na začiatku tohto volebného obdobia,“ dodal Tomáš.

Poslancovi NR SR vo všeobecnosti patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Posledné roky však boli ich príjmy zmrazené na úrovni roka 2008. Podľa mechanizmu schváleného vlani v decembri je plat poslanca po novom naviazaný aj na výšku deficitu verejných financií za predchádzajúci kalendárny rok.

Ak ten dosiahne sedem a viac percent, platy sa znížia o 15 percent trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy. V prípade, že sa bude schodok pohybovať medzi piatimi a siedmimi percentami, dôjde k 10-percentnému zníženiu, a keď bude deficit v rozmedzí od troch do piatich percent, poslanecká mzda sa zníži o päť percent. Pri deficite nižšom ako tri percentá sa platy znižovať nebudú.

Podľa výpočtu ministerstva financií by sa plat poslanca na budúci rok mal zvýšiť o viac ako 650 eur.

Facebook X.com 11 debata chyba Newsletter