Nemocnice čaká ďalšie zadlžovanie

15.11.2011 12:00
nemocnica, pacient
Ministerstvo financií žiada od nemocníc, aby vrátili štátu čiastku, ktorú dostali na oddlženie pri transformácii nemocníc. Autor:

Nemocnice si nevydýchli nadlho. Po tom, čo prezident sľúbil, že do volieb zastaví ich transformáciu na akciové spoločnosti, dostali ďalšiu ranu. Minister financií Ivan Mikloš im oznámil, že budú musieť štátu vrátiť viac ako 310 miliónov eur. Tieto peniaze dostali zo štátneho rozpočtu, aby splatili časť starých dlhov.

Pôvodne nenávratnú dotáciu Mikloš však premenil na pôžičku. Odôvodnil to práve zastavením transformácie. Nemocnice však nemajú z čoho pôžičku splatiť a obávajú sa exekúcií.

S postupom rezortu financií nesúhlasí ani súčasný minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. „Argumentácia ministra financií Ivana Mikloša je korektná s čisto ekonomického hľadiska, ale absentuje v nej zdravotnícky rozmer,“ povedal.

Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer) je presvedčený, že Miklošovo rozhodnutie spôsobí štátnym zdravotníckym zariadeniam problémy. „Rezort financií chce týmto krokom urobiť všetko preto, aby nemocnice skončili. Keď majú znížené platby od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, čoho výsledkom je rekordné zadlžovanie sa, ako budú schopné splácať ďalšiu pôžičku? Výsledkom budú exekúcie nemocníc,“ tvrdí Raši. Nemocnice sa obávajú, že ak sa oddlžovanie zastaví, budú musieť obmedziť prevádzku. Ako totiž upozornil riaditeľ trnavskej nemocnice Gabriel Pavelek, veritelia by si uplatňovali pohľadávky.

Toho sa obáva aj Ján Sýkora z Lekárskeho odborového združenia, ktorý pracuje ako anestéziológ v Detskej fakultnej nemocnici Bratislava. „Neviem si predstaviť, z čoho by to nemocnice vrátili, keď už teraz nám ide od zdravotných poisťovní na účty tak 60 percent zo skutočných nákladov,“ povedal s tým, že aj keby zariadenia vyčlenili na splatenie pôžičky nejaké prostriedky, bolo by to na úkor poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Nebudeme mať ani na základné veci, aby sme ošetrili pacienta.“

Analytik INEKO Dušan Zachar si myslí, že nemocnice väčšinu peňazí už nevrátia späť. „Značná časť peňazí už bola pravdepodobne spotrebovaná na splatenie starých dlhov,“ dodal.

Štátne nemocnice mesačne vytvárajú niekoľkomiliónové dlhy. Napríklad v Detskej fakultnej nemocnici Bratislava sa priemerná strata vyšplhá na 450-tisíc eur. „Z auditu, ktorý si nechalo vypracovať ministerstvo zdravotníctva, vyplynulo, že ak by mala Detská fakultná nemocnica hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte, potrebovala by navýšiť rozpočet o sumu asi 10 miliónov eur ročne,“ povedala hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice Dana Kamenická.

Nemocnica v Martine je na tom ešte horšie. „Priemerná strata Univerzitnej nemocnice Martin za rok 2011 je 560-tisíc eur mesačne,“ uviedla Magdaléna Marcinová z ekonomického odboru nemocnice.

Vláda začiatkom septembra schválila pre 31 štátnych nemocníc finančnú pomoc v podobe 350 miliónov eur. Približne 306 miliónov eur už nemocnice použili na splatenie svojich záväzkov voči veriteľom z verejnej sféry, ako je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, obce a vyššie územné celky. Teraz budú musieť tieto peniaze vrátiť. Ministerstvo financií sa totiž obáva, že vzhľadom na zastavenie transformácie nemocníc by bola táto štátna finančná výpomoc v Európskej únii vnímaná ako nepovolená a Slovensko by sa tak nevyhlo sankciám.

Dokedy budú musieť splatiť nemocnice pôžičku, zatiaľ nie je jasné. „Situáciu treba dôkladne zanalyzovať z právneho aj ekonomického hľadiska, potom sa bude dať podrobnejšie hovoriť o dôsledkoch toho, čo spôsobilo zastavenie transformácie,“ povedal hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.

Štátne nemocnice boli oddlžené už niekoľkokrát. Prvýkrát za vlády Mikuláša Dzurindu, keď dostali zariadenia na tento účel 664 miliónov eur. Druhýkrát v roku 2009 v podobe 130-miliónovej pôvodne návratnej pôžičky, ktorú súčasná vláda Ivety Radičovej preklasifikovala na nenávratnú.

Zastaviť neustály kolobeh oddlžovania by podľa Zachara mohlo nastavenie pravidiel tak, aby sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez krytia reálnymi zdrojmi nevyplácalo a bolo dostatočne sankcionované. „Ak verejné zdroje a úspory z odstraňovania neefektívností v zdravotníctve nestačia na financovanie súčasnej úrovne zdravotnej starostlivosti, treba, aby to politici čestne priznali, obmedzili dnes takmer neobmedzený rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia a nastavili férové pravidlá pre spoluúčasť pacientov na financovaní svojej liečby,“ dodal s tým, že by to pomohlo aj k sprehľadneniu finančných tokov v slovenskom zdravotníctve.

**Uhliarik cestuje po nemocniciach a prehovára lekárov
**
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik namiesto rokovania s odborármi chodí po nemocniciach a snaží sa presviedčať lekárov, aby stiahli výpovede. Včera bol v Žiline, kde otváral nové oddelenia za viac ako 13 miliónov eur. Otázka je, či v nich od decembra bude mať kto pracovať. Takmer stovka lekárov totiž trvá na výpovediach aj po včerajšom vyše dvojhodinovom rokovaní s Uhliarikom.

V Žiline odchádzajú lekári z kľúčových...
V Žiline odchádzajú lekári z kľúčových oddelení, bez ktorých podľa šéfa žilinských lekárskych odborov Petra Blaška nie je možné zabezpečiť ani akútnu zdravotnú starostlivosť. To uznáva aj vedenie nemocnice, najmä v prípade, ak sa nepodarí získať anestéziológov. Z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, ktoré od včera funguje v nových, moderných priestoroch, o dva týždne odíde 20 z 22 lekárov. Ohrozené sú aj novorodenecké, úrazové oddelenia, gynekológia a urológia. Neisté sú tiež služby na oddelení urgentného príjmu. Viacerí lekári, ktorí výpovede nedali, totiž vypovedali pohotovostné služby. ,,Takže aj vzhľadom k tomuto je situácia v našej nemocnici naďalej stále kritická," povedal Blaško. Autor: TASR

//Žilinskí lekári spolu s ostatnými kolegami trvajú na spravodlivom nastavení financovania nemocníc. Minister Uhliarik bol v Žiline a prehováral lekárov, aby stiahli svoje výpovede.
//
V Žiline odchádzajú lekári z kľúčových oddelení, bez ktorých podľa šéfa žilinských lekárskych odborov Petra Blaška nie je možné zabezpečiť ani akútnu zdravotnú starostlivosť. To uznáva aj vedenie nemocnice, najmä v prípade, ak sa nepodarí získať anestéziológov. Z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, ktoré od včera funguje v nových, moderných priestoroch, o dva týždne odíde 20 z 22 lekárov. Ohrozené sú aj novorodenecké, úrazové oddelenia, gynekológia a urológia. Neisté sú tiež služby na oddelení urgentného príjmu. Viacerí lekári, ktorí výpovede nedali, totiž vypovedali pohotovostné služby. ,,Takže aj vzhľadom k tomuto je situácia v našej nemocnici naďalej stále kritická," povedal Blaško.

„Ako lekár úrazového môžem garantovať, že zabezpečenie služieb urgentného príjmu je zabezpečené do 30. novembra v plnom rozsahu. Čo sa týka toho, čo bude po 1. decembri, je všetko vec dohody,“ hovorí Juraj Kacian, lekár úrazového oddelenia, kde dalo výpovede 10 z 12 lekárov a zvyšní dvaja vypovedali pohotovostné služby.

Vedenie stále nepovedalo, ako bude nemocnica fungovať po 1. decembri. „Robíme všetko pre to, aby služby boli zabezpečené. Rokujeme s lekármi, hľadáme riešenia,“ hovorí riaditeľ nemocnice Juraj Hamaj.

Blaško hovorí, že minister by už nemal presviedčať lekárov v jednotlivých nemocniciach po regiónoch, pretože tým stráca čas. Podľa neho by si mal sadnúť s celoslovenským odborovým výborom za rokovací stôl. Minister hovorí, že takéto rokovania budú v najbližších dňoch. „Ostáva nám 16 dní. A mojou prvoradou úlohou a myslím si, že aj lekári si to uvedomujú, je neohroziť zdravie pacienta. A toto by malo byť naším prvoradým cieľom. Čiže budeme rokovať aj 24 hodín v kuse a verím, že k dohode dôjde,“ tvrdí Uhliarik.

jal, PRAVDA

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku