Lekárom sa rast platov máli, pohrozil im už aj prezident

Hrozba odchodu asi 2 000 lekárov zo slovenských nemocníc trvá aj po stredajšom asi šesťhodinovom rokovaní lekárskych odborárov s premiérkou Ivetou Radičovou a ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom. Lekári si tak s predstaviteľmi vlády sadnú za rokovací stôl opäť v piatok 25. novembra.

23.11.2011 16:31 , aktualizované: 24.11.2011 07:48
Kollár, Gašparovič Foto:
Predseda Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár (vľavo) u prezidenta Ivana Gašparoviča.
debata (119)

Pokiaľ k dohode nedôjde, mal by byť podľa rozhodnutia prezidenta Ivana Gašparoviča v nemocniciach vyhlásený núdzový stav. Počas neho by lekári museli nastúpiť do práce, inak by im hrozilo trestné stíhanie.

Lekárom sa zvýšenie miezd o 300 eur stále nevidí

Ako po rokovaní vysvetlila šéfka kabinetu, k dohode sa podarilo dospieť v takmer všetkých požiadavkách odborov, problémom však naďalej ostáva otázka zvyšovania platov. Lekári tak ani v stredu neprijali ponuku na priemerné 300-eurové zvýšenie platov, ktorú im už v pondelok na rokovaní predložil minister zdravotníctva. Podľa premiérky bola platová požiadavka odborov vyššia, pričom nemali mandát súhlasiť s danou ponukou, rokovania preto budú pokračovať v piatok. V tejto súvislosti premiérka poznamenala, že nemá čarovný prútik, aby našla viac finančných zdrojov, ako ponúka.

„Prišli sme asi s veľkými očakávaniami a nádejami, ale prišli sme aj s kompromismi. Niečo sa podarilo, niečo sa nepodarilo. Aj v našom eminentnom záujme je, aby lekári ostali v nemocniciach, preto stále ešte vidíme priestor na dohodu a kompromisy, ale kompromisy musia byť z obidvoch strán,“ uviedol šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár. Lekári podľa svojich slov prišli na rokovanie s premiérkou s kompromisom – ten mal spočívať v tom, že nechcú garanciu príplatkov k mzde. O tom, aké by malo byť zvyšovanie základnej mzdy, však musí ešte rozhodnúť Klub predsedov LOZ. Ten zasadne vo štvrtok.

Spoločná tlačová konferencia po stretnutí odborov a premiérky sa skončila výmenou názorov. Dôvodom boli rozdielne pohľady na to, či odbory na rokovanie prišli s mandátom vyrokovať dohodu, alebo mohli rokovať iba o svojich daných, najmä platových požiadavkách.

Kým Kollár tvrdil, že mandát bol, premiérka mala na situáciu iný pohľad. Poznamenala, že návrh na kompromisné riešenie prišiel na záver šesťhodinového rokovania, pričom niektorí Kollárovi kolegovia ho asi vtedy počuli po prvýkrát. Ten mal spočívať v tom, že by sa priemerná hodinová mzda lekárov pohybovala v rozmedzí od 5,50 eura do 11 eur. Vláda lekárom ponúkla 5,15 až 7,64 eura. Šéf rezortu zdravotníctva napriek výsledku rokovania naďalej verí, že dohoda s lekármi sa napokon podarí dosiahnuť.

Gašparovič dal lekárom ultimátum a pohrozil núdzovým stavom

Prezident Ivan Gašparovič dal viac ako 2 000 lekárom, ktorí podali začiatkom októbra výpovede, ultimátum. Buď sa do soboty s ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom dohodnú, alebo požiada vládu o vyhlásenie núdzového stavu.

„Lekári budú musieť nastúpiť do práce,“ vyhlásil po stretnutí s odborármi, ministrom a zástupcami nemocníc prezident. To by pritom pre lekárov znamenalo, že budú mať tzv. pracovnú povinnosť a budú dostávať 70 % svojej súčasnej mzdy. Núdzový stav sa môže vyhlásiť od 30 do 90 dní.

„Situácia je veľmi vážna, je to stav, kedy vláda nie je schopná zabezpečiť podľa ústavy starostlivosť o život a zdravie občanov,“ objasnil Gašparovič svoje rozhodnutie. Lekárov vyzval na zváženie situácie a obe strany k tomu, aby pristúpili na kompromisy.

„Chcem dúfať, že k dohode príde,“ dodal. Prezident pritom lekárov upozornil, že ak svoje výpovede stiahnu, ich postavenie sa na základe ponuky ministra a vlády zlepší, ak nie, nebudú mať nič. „To nie je vyhrážka, to je zhodnotenie reálneho stavu,“ odkázal im.

Odborári dostali na rokovaní ďalšie ponuky, po predchádzajúcom zastavení transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, im ponúkli predloženie novely na jej zrušenie. Zároveň by ministerstvom navrhovaný rast platov o 300 eur pre každého lekára mohol byť zakotvený aj v legislatíve. Uvedené zvýšenie je podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika také, ktoré v súčasnej situácii môže garantovať. Zástupcovia nemocníc potvrdili, že rast miezd sa bude týkať všetkých ústavných zdravotníckych zariadení a bude kryté zdrojmi zo zdravotných poisťovní.

Vážnosť situácie potvrdil po stretnutí aj minister. Podľa neho v niektorých regiónoch môže prísť po 1. decembri, kedy viac ako 2 000 lekárom uplynie výpovedná doba, k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. On sám však vyhlásil, že urobí všetko preto, aby sa tak nestalo. Aj odborári spravia podľa svojho šéfa Mariana Kollára všetko preto, aby lekári ostali v nemocniciach.

„Ale potrebujeme na to partnera,“ doplnil. K dohode obe strany vyzval aj šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula.

Rokovania sa aktuálne presúvajú k premiérke. Kollár nespresnil, či by už tam mohlo prísť ku konečnej dohode. „Na každé rokovanie ideme s tým, že sa chceme dohodnúť,“ povedal. Odborári však zároveň vyhlásili, že aktuálne otázka nestojí tak, či chcú, alebo nechcú stiahnuť výpovede.

„Nemôže sa to zvrhnúť na podplatenie lekárov,“ uviedol Kollár. Podľa neho je ich akcia o zmene systému, legislatívnych garanciách a zabezpečení dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. „Je to aj o garancii návratu lekárov na svoje pôvodné miesta a na svoje funkcie,“ dodal.

Ku koncu septembra tohto roka podalo podľa Lekárskeho odborového združenia na Slovensku výpoveď 2 411 lekárov v 34 nemocniciach. Následne ich približne 400 výpovede stiahlo. Celkovo pracuje na Slovensku pri lôžkach pacientov takmer 7 500 lekárov. Lekárske odborové združenie žiadalo prostredníctvom podania výpovedí presadenie štyroch požiadaviek, dodržiavanie Zákonníka práce, zmenu systému financovania zdravotníctva, zastavenie transformácie nemocníc a zvýšenie platov zdravotníkov.

Zo zákona č. 227 o núdzovom stave

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb.
- Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.
- V čase núdzového stavu možno uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd

119 debata chyba