Lekárski odborári sa s vládou nedohodli, Uhliarik ponúkol demisiu

Slovenské zdravotníctvo tak stojí pred kolapsom.

„Na základe rokovaní sme boli ochotní rozmýšľať aj nad rámec toho, čo si môžeme jednak dovoliť a čo môžeme ešte aj ušetriť,“ povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Ten po neúspešnom rokovaní s lekárskymi odbormi ponúkol demisiu. „Ak by mala byť moja osoba tou prekážkou na dohodu, som pripravený v tejto chvíli ponúknuť svoju funkciu,“ vyhlásil. Následne sa obrátil na lekárov a poprosil ich, aby sa vrátili späť ku svojim pacientom. 

Oproti pôvodnému návrhu kabinetu zvyšovať platy postupne v dvoch etapách v budúcom roku, pridali navyšovanie platu aj v roku 2013. V januári budúceho roka by sa tak mala mzda lekárom zvýšiť o 1,05 až 1,60 násobku priemernej mzdy, k 1. júlu 2012 na úroveň 1,2 až 1,9 a od januára 2013 zase na vo výške 1,25 až 2,3. O dva roky by tak bol minimálny plat lekára pred atestáciou minimálne 961 eur, po atestácii 1 769 eur.

Vláda okrem toho ponúkla, že aktuálne osobné ohodnotenie sa v plnej výške môže preniesť do základnej mzdy, čím chce odstrániť obavy lekárov, že by im na nich riaditelia mohli stiahnuť. Predstavitelia Lekárskeho odborového združenia sa však ani s touto ponukou neuspokojili. Z ich pohľadu totiž k ich žiadnemu zvýšeniu nedošlo. „Ponuka vlády sa okrem poslednej etapy, ktorá pribudla, sa prakticky nezmenila,“ vyhlásil po rokovaní predseda Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár s tým, že sa s vládou stále bavili iba o balíku vyhradenom na lekárske platy v sume 40 miliónov eur. „Pani premiérka opakovane deklarovala, že bude konzultovať s ministrom financií. Pán Minister Mikloš zrejme prijal rozhodnutie, ktoré ohrozí pacientov,“ dodal podpredseda odborárov Pavel Oravec.

Okrem vyšších platov predseda parlamentu Pavol Hrušovský odborárom na rokovaní ponúkol legislatívne záruky aj ostatných návrhov, ktoré sú obsiahnuté vo vládnom memorande, na čom lekárski odborári toľko nástojili. Hrušovský neskrýval sklamanie z výsledku rokovania. „Cítim isté sklamanie z neochoty. Ponúkané riešenie bolo maximálne, ktoré môže ponúknuť vláda. Myslím, že bolo dostatočne veľkorysé a o to väčšie sklamanie, že bolo odmietnuté,“ povedal s tým, že však nepovažuje rokovania za ukončené.

Lekári naďalej trvajú na tom, že ich požiadavky sú oprávnené a spravia všetko preto, aby ich naplnili.

Situáciu nezachránila ani prítomnosť prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu, ktorý sa ponúkol ako mediátor medzi spornými stranami. Ako povedal, osobne mu je veľmi ľúto, že sa lekári s vládou nakoniec nedohodli.

Lekárski odborári popreli informácie o tom, že by v jednotlivých nemocniciach dochádzalo k masovému sťahovaniu výpovedí. „Chceli by sme jednoznačne dementovať, že situácie v Poprade nie je taká, ako sa hovorí. Máme tam stále vypovedajúcich lekárov a akútna zdravotná starostlivosť tu bude zabezpečená veľmi ťažko,“ povedal Kollár. „Stále je tam 16 lekárov, ktorí vo výpovediach zostali. Sú z oddelenia ARO, traumatológia, chirurgia, röntgeny. Chcem povedať, že aj tí lekári, ktorí nepodali výpovede, nepodpísali memorandum, ktoré ponúkla premiérka Iveta Radičová. Tí, ktorí podpísali, tak urobili len kvôli brutálnemu nátlaku, že sa budú rušiť oddelenia,“ doplnil Oravec.

Vážna situácia je podľa odborárov aj v bratislavskej Univerzitnej nemocnici, čo následne potvrdil aj jej riaditeľ Miroslav Bucha. „Robíme všetko preto, aby sme dokázali zabezpečiť aspoň akútnu zdravotnú starostlivosť, avšak situácia je vážna. Akékoľvek zlyhanie komunikácie môže viesť k ohrozeniu zdravia, preto ja, ako štatutár univerzitnej nemocnice pekne prosím všetkých mojich lekárov, aby zostali na svojich pracoviskách,“ vyzval Bucha.

Celkovo vo výpovedi zostáva k dnešnému dňu 1 226 lekárov. Núdzový stav je naďalej vyhlásený v 16 nemocniciach.