Parlament najprv schválil návrh poslanca Richarda Rašiho (Smer-SD) na zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Za tento krok hlasovalo len 70 poslancov, proti bolo 29 poslancov a 23 poslancov sa zdržalo hlasovania. Za návrh boli len poslanci Smeru-SD, SNS, štyria Obyčajní ľudia a poslanci Belousovová a Pučík. Poslanci SaS sa na hlasovaní nezúčastnili, čím umožnili schválenie opozičného návrhu.
Za novelu zákona, ktorej súčasťou je zvýšenie platov lekárov v roku 2012, hlasovalo 79 poslancov. K opozičným poslancom sa pridali poslanci za stranu Most-Híd. Mzdové ohodnotenie lekárov vzrastie v dvoch fázach, k začiatku budúceho roka a k 1. júlu 2012. Súčasťou schválených zmien však nie je zvýšenie platov lekárov od začiatku roka 2013, hoci sa na tom vláda dohodla s lekárskymi odborármi v memorande.
Šéf Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár vyjadril bezprostredne po hlasovaní spokojnosť.
Novela zákona o poskytovateľoch z dielne výboru hovorí o prvých dvoch častiach z trojetapového zvýšenia platov lekárov, ku ktorému sa vláda zaviazala v spoločnom memorande s odbormi. Materiál má garantovať minimálne mzdy pre lekárov a zubárov pracujúcich v nemocniciach. Tie majú k januáru 2012 dosiahnuť úroveň 1,05– až 1,6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
V slovenských nemocniciach pracuje v súčasnosti asi 7400 lekárov a zubárov, ich súčasná priemerná základná mzda sa pohybovala okolo 1000 eur. Základný plat lekára bez atestácie má byť od januára minimálne 807 eur a od júla 923 eur. Minimálny základný plat lekára so špecializáciou má najprv dosiahnuť 1230 eur a následne porásť na minimálnu hranicu 1461 eur. Tento krok si v budúcom roku vyžiada 31 miliónov, ktoré chce ministerstvo vykryť z úspor v systéme.
Súčasťou materiálu je aj návrh novely Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie. Navrhuje sa rozšírenie okruhu subjektov, na ktoré sa zákonník vzťahuje, ako aj doplnenie osobitných ustanovení o zvyšovaní kvalifikácie a vzdelávaní týchto zamestnancov. Zároveň sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce aj na zástupcov zamestnancov. Nemocnice majú po novom okrem toho lekárom po presiahnutí nadčasov udeľovať za odslúžené hodiny náhradné voľno do dvoch mesiacov.
Odborom sa pôvodne nepáčil spôsob napĺňania ich požiadaviek, na ktorých sa dohodli s vládou v spoločnom memorande, čo viedlo k návratu asi 1200 lekárov do slovenských nemocníc. Počas víkendu preto vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Materiál označili za v rozpore s textom memoranda.
Podpísanie memoranda malo znamenať ukončenie odborárskej akcie hromadných výpovedí lekárov a ich návrat do nemocníc. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich štyroch požiadaviek. V nich vyzývali na dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Ich naplnenie malo garantovať memorandum, ktoré vláda a LOZ podpísali 3. decembra.
SDKÚ bola zásadne proti rušeniu transformácie
Ak v parlamente prejde pozmeňujúci návrh Richarda Rašiho (Smer) na zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, poslanci za SDKÚ nezahlasujú za návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá by priniesla zvýšenie platov lekárov, avizovali.
„Principiálna otázka pre nás je, aby v zdravotníctve sa nastolil poriadok, spravodlivosť, aby sa zastavilo plytvanie, pretože návrh poslanca Rašiho zastavuje možnosť začatia ozdravenia zdravotníctva. Ak by sa tento návrh dostal do súčasnej podoby zákona, poslanecký klub SDKÚ takýto návrh zákona nepodporí,“ povedal podpredseda Národnej rady SR Milan Hort pred hlasovaním.
Novelu ako celok už odmietli poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). „Za takto zle pripravený zákon my hlasovať nebudeme. Konkrétne to znamená, že vytiahneme karty, aby sme nezvyšovali kvórum,“ povedal pred hlasovaním predseda SaS Richard Sulík.
Aj vláda chce zastaviť transformáciu nemocníc
Vláda chce zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti aj oficiálnym uznesením. Materiál, ktorý na jej rokovanie pribudol v stredu, navrhuje uložiť ministrovi zdravotníctva zastaviť kroky k transformácii.
Nekonať má, kým parlament neschváli vypustenie transformácie zo zákona. Ako však upozorňuje materiál, členovia kabinetu nemajú dosah na hlasovanie poslancov, preto minister nemá pokračovať v transformácii ani v prípade, ak v parlamente zrušenie transformácie neprejde, a to až do rozhodnutia novej vlády.
Ako sa píše v správe o plnení záväzkov vyplývajúcich z Memoranda o úprave pomerov v zdravotníctve, existuje „odôvodnený predpoklad“, že poslanci sa nestotožnia so zastavením transformácie. Vláda preto chce splniť svoj záväzok z memoranda uznesením.
Lekárom ide len o peniaze, myslí si Janiš
„Lekári síce hovoria o potrebe reformy zdravotníctva, no keď sa má udiať, štrajkujú,“ nepáči sa postoj lekárov poslancovi Janišovi z SDKÚ. „Príspevkové organizácie sú mäkká forma riadenia stámiliónov eur v nemocniciach a sú ľahkou korisťou pre supov, ktorí sa točia okolo nich, dodávateľov liekov, špeciálneho zdravotného materiálu a iných. Akciovky sú postrachom pre tých, ktorí chcú na nemocniciach ako príspevkových organizáciách ryžovať,“ porovnal Janiš formy riadenia v rozprave k návrhu, ktorý reaguje na požiadavky lekárov v memorande.
Lekárske odbory žiadajli napríklad zvýšenie platov, ktoré návrh riešil, ale aj úplné zrušenie transformácie nemocníc, čo však v návrhu chýbalo. Janiš zastáva názor, že zmena formy nemocníc z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti je lepšia. Treba totiž zariadiť, aby s prostriedkami narábali nemocnice efektívnejšie. Janiš zároveň odmietol tvrdenia, že forma príspevkovej organizácie zachráni nemocnicu pred krachom, ak zle hospodári. „Príspevková organizácia a akciovka je z tohto pohľadu rovnaká,“ zdôraznil.
Poukázal aj na to, že šéf Lekárskeho odborového združenia Marian Kollár má tiež obchodnú spoločnosť a to mu ako súkromníkovi neprekáža. Ale keď sa majú štátne nemocnice zmeniť z príspevkových organizácií na akciovú spoločnosť, tak ide tvrdo štrajkovať. „Prečo? Preto, aby štátne príspevkové organizácie zostali aj naďalej ľahkou korisťou pre supov obchodných spoločností okolo nemocníc. A najviac na to dopláca pacient, na ktorého sa všetci odvolávajú, ale v skutočnosti je len rukojemníkom,“ poznamenal Janiš.