Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel predložením nariadenia vlády reagoval na stav, ktorý vznikol po zrušení zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Ten obsahoval vo svojej prílohe zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín, no od 1. júla tohto roka neplatí.
„Účelom predkladaného návrhu nariadenia vlády je doplniť zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva, o zoznam označení týchto obcí v jazykoch národnostných menšín. Zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva, bol vypracovaný na základe výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v Slovenskej republike v roku 1991,“ píše sa v materiáli.
Do zoznamu je zaradených 655 miest a obcí, v ktorých žijú príslušníci piatich národnostných menšín. Ide o maďarskú, rusínsku, rómsku, nemeckú a ukrajinskú menšinu. Pri rómskej menšine je však názov obce v rómskom jazyku rovnaký ako v slovenčine, preto pri obciach, kde žije viac ako 20 percent Rómov, tabule nepribudnú.
Vicepremiér zriadil na účel spracúvania zoznamu označení obcí v jazykoch národnostných menšín, ktorý je súčasťou predkladaného návrhu, odbornú pracovnú skupiny zloženú z historikov a jazykovedcov ovládajúcich jazyky príslušných národnostných menšín. Pri príprave boli zohľadnené aj označenia obcí uvedené v prílohe zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ktorý bol 1. júlom 2011 zrušený, ale aj jazykové a spoločenské hľadiská.
„Zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín uvedený v návrhu novely nariadenia vlády vychádza z tradičného používania označení príslušných obcí, pričom berie ohľad na súčasné požiadavky miestnych obyvateľov a na mierové spolunažívanie rôznych národností,“ uvádzajú autori nariadenia.