Analýza: Rok deforiem

Reformné pokusy ministra Ivana Uhliarika (KDH) priniesli zdravotníctvu a pacientom viac problémov ako osohu. Premena nemocníc na akciové spoločnosti, nová lieková politika či stále sa znižujúce platby za poistencov štátu vyvolali medzi zdravotníkmi búrlivé protesty, hodinové štrajky, ale aj hrozbu masového odchodu nemocničných lekárov.

30.12.2011 14:00
Ivan Uhliarik Foto:
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik
debata (22)

Tí si napokon vyššie platy vybojovali, hoci do poslednej chvíle hrozilo, že vláda nesplní to, k čomu sa zaviazala v memorande, a podobná situácia hrozí aj v prípade zdravotných sestier. Navyše celú zodpovednosť ministerstvo aj tak presunulo na nemocnice, nad ktorými teraz visí Damoklov meč.

Predstavitelia profesijných zdravotníckych organizácií nešetria kritikou a mnohí z nich majú problém nájsť aspoň jedno pozitívum, ktoré by ministrovanie Ivana Uhliarika prinieslo.

„Minister sa, žiaľbohu, nemá čím chváliť. Zákony, ktoré predkladal, neboli v poriadku, ale na Slovensku je to tak, že politická mašinéria schvaľuje zákony či sú také, alebo onaké,“ zhodnotil ministerskú prácu prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. „Je veľa vecí, ktoré možno ministerstvu vyčítať. Najmä stratu dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre občana, nezmyselné rušenie oddelení a lôžok od zeleného stola, nezmyselný zákon o lieku, ktorý robí teraz problémy s vakcínami, ale aj maržami za lieky na recept, a v neposlednom rade slabá komunikácia s odbornými organizáciami,“ do­dal.

Rovnaký názor má aj predseda Lekárskeho odborového združenia, ktoré koncom tohto roka rozvírilo hladinu zorganizovaním protestného hromadného odchodu nemocničných lekárov, Zákony, ktoré predkladá ministerstvo zdravotníctva, nie sú na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti, ale naopak. Vôbec nemožno hovoriť o nejakých reformách," povedal Marián Kollár a zároveň dodal, že ťažko hovoriť o nejakých pozitívach zmenách, ktoré sa tento rok v rezorte udiali. „Prevyšujú negatíva. Možno jediný správny zákon, ktorý sa prijal, bolo zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti,“ myslí si šéf lekárskych odborárov.

Vážne výhrady majú aj lekárnici. „Pokiaľ ide o lekárnictvo, ministerstvo nespravilo absolútne nič pozitívne,“ hodnotí viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Najväčšiu škodu podľa neho prinesie nový zákon o liekoch, ktorý zaviedol vernostné systémy či generickú preskripciu, „ktorá sa úplne míňa účinkom, pretože je vymyslená iba preto, aby mohli veľké firmy cez svoje lekárne pretláčať lieky, ktoré chcú“. „Dá sa to zhrnúť do jednej vety – ministerstvo transformovalo lekárnictvo na jeden veľký kšeft pre jednu skupinu,“ tvrdí. Rezort by sa preto v budúcom roku podľa Sukeľa mal zamerať na to, aby prioritou bola odbornosť, a nie obchod.

Ivan Uhliarik počas svojho pôsobenia na ministerskej stoličke niekoľkokrát čelil odvolávaniu. Jeho hlavu si žiadala nielen opozícia, ale aj protestujúci lekári či Slovenská lekárska komora. „Opakovane sme upozorňovali, že minister nezvládol protest lekárov a mal by byť odvolaný,“ povedal prezident komory Milan Dragula.

Politológ Juraj Marušiak si myslí, že minister mal zo svojej funkcie odísť oveľa skôr, ako v nemocniciach nastal krízový stav v dôsledku podcenenia situácie. „Minister niekoľkokrát presadzoval reformy zdravotníctva, ktoré odmietli nielen samotní lekári, ale aj Národná rada, takže ak kvôli ničomu inému, tak kvôli tomuto mal byť odvolaný,“ zdôvodňuje.

Premiérka Iveta Radičová však niekoľkokrát uviedla, že nevidí dôvod, prečo by mala Uhliarika zbaviť funkcie. Podľa nej totiž odovzdávajú novej vláde rezort zdravotníctva bez dlhov. Čo však nepovedala, je, že nemocnice ešte v júni dlhovali len Sociálnej poisťovni viac ako 62 miliónov eur. Tento dlh, podobne, ako tie u dodávateľov liekov či energií, bol vynulovaný vďaka štátnemu oddlženiu, ktoré sa po zrušení transformácie nakoniec preklasifikovalo na návratnú pôžičku. „Nemocnice budú mať ďalší dlh. Zostanú tieto peniaze dlžné Slovenskej republike, občanom tejto krajiny,“ upozornil aj predseda zdravotníckeho výboru Viliam Novotný (SDKÚ).

Aj keby sa premena nemocníc nezastavila, zariadenia by sa s veľkou pravdepodobnosťou zadlžovali ďalej. Uhliarikovi sa totiž ani po tohtoročných skúsenostiach a problémoch, ktoré nemocniciam spôsobujú nízke platby, nepodarilo vybojovať viac peňazí od štátu na jeho poistencov. Naopak, ten bude za dôchodcov, študentov či matky na materskej platiť namiesto súčasných 32,16 eura len 31,68 eura.

Minister doteraz nedonútil dokonca ani zdravotné poisťovne, aby zvýšili platby zdravotníckym zariadeniam, ktoré musia od nového roka zvýšiť mzdy svojím zamestnancom. Tvrdil pritom, že v rámci svojej kapitoly našiel na tieto účely peniaze a do nemocníc pôjdu práve cez poisťovne.

„Minister odovzdá rezort v katastrofálnom stave, pretože nie sú peniaze ani na zvýšenie platov lekárov a sestier, čiže nemocnice sa budú ďalej zadlžovať. Navyše ani oddlženie neprebehlo tak, ako malo. Stále tvrdili, že dostali zdravotníctvo vo veľmi zlom stave, ale oni ho nechávajú ešte v horšom,“ zhodnotil Dragula pôsobenie Ivana Uhliarika.

Negatívne zmeny

  • plošné rušenie nemocničných oddelení a lôžok. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa v júli zredukovala približne 150 oddelení a 3-tisíc postelí vinou čoho pacienti z menších miest musia dochádzať do vzdialenejších zariadení
  • zrušenie koncovej siete nemocníc. Zdravotné poisťovne viac nemusia uzatvárať zmluvy s koncovými štátnymi nemocnicami, kardioústavmi či Národným onkologickým ústavom
  • reforma liekovej politiky. Nový zákon o liekoch zavádza vernostné systémy, ktoré môžu spôsobiť nedostupnosť lekárnickej starostlivosti a generickú preskripciu, ktorá sa podľa odborníkov míňa účinku. Lekári totiž okrem účinnej látky môžu naďalej predpisovať aj konkrétny názov lieku
  • zle nastavené podmienky na vracanie doplatkov za lieky. Z pôvodných ministrom odhadovaných 120-tisíc ľudí sa v septembri peniaze vrátili len približne 7-tisíc dôchodcom a zdravotne postihnutým
  • stanovenie ceny liekov na 2. najnižšiu v Európskej únii, ktoré môže podľa niektorých odborníkov zvýšiť záujem o vývoz liekov slovenskými distribútormi do zahraničia. Tejto činnosti sa podľa obchodného registra venuje napríklad firma ministrovej manželky, ale aj otca riaditeľky sekcie farmácie a liekovej politiky na ministerstve Michaely Cesnakovej
  • neschopnosť vybojovať viac na platby za poistencov štátu. Tie sa minulý rok znížili z 34,56 eura na 32,16 eura, o rok by mali klesnúť až na 31,68 eura

Pozitívne zmeny

  • stanovenie jednotných cien pre špecializovaný zdravotnícky materiál. Zdravotné poisťovne musia preplácať všetkým zdravotníckym zariadeniam za rovnaký materiál rovnakou sumou
  • zvýšenie počtu ošetrovateľských lôžok z 80 na 240, zo súčasných 10 lôžok na kraj na 30 lôžok
  • umožnenie častejšieho vstupu nových liekov na trh
  • zavedenie transparentnosti v práci kategorizačnej komisie. Budú sa zverejňovať podrobné informácie o členoch komisie vrátane ich vyhlásení o konflikte záujmov
  • regulácia marketingových aktivít farmaceutického priemyslu. Zástupcovia farmafiriem nemôžu navštevovať lekárov počas ordinačných hodín, lekári zároveň nemôžu prijímať od nich žiaden materiálny dar či sponzorstvo na podujatí, ktoré nesúvisí s ich vzdelávaním.
  • kapacita minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa bude prepočítavať podľa počtu poistencov v danom regióne
22 debata chyba