Skúsenosti zo zahraničia podľa prezidenta Mediálneho inštitútu Andreja Zmečeka ukazujú, že zavedenie takýchto pokút by viedlo k potláčaniu kritických názorov, k likvidácii médií a zastrašovalo by to aj obyčajných ľudí v kontakte s úradníkmi.
Čo hovoríte na návrh pokutovať ľudí za „urazenie alebo ohováranie verejných činiteľov“?Je to veľmi nesystémový návrh a zlý prístup k veci. Zakladá nástroj na paralelné sankcionovanie, či už médií, alebo ľudí, ktorí prostredníctvom médií niečo vypovedajú. Nezapadá to do bežného európskeho štandardu. Navyše verejní činitelia sa dnes môžu brániť cez tlačový zákon a Občiansky zákonník. Tak prečo ešte ďalší zákon? Je neprimerané riešiť to týmto spôsobom.
Ako by sa dotklo nariadenie bežných ľudí?
Päťstoeurovú pokutu by mohol dostať aj akýkoľvek občan, ktorý by sa v nejakom správnom konaní, kde sa stretáva so štátnym zamestnancom, domáhal svojho práva. Napríklad voči referentke na ministerstve pôdohospodárstva, ktorá je štátnym úradníkom, a teda verejným činiteľom. Niekto by na ňu nakričal, že mu nechce dať potvrdenie alebo by jej nechcel dať úplatok a nakoniec by za to sám dostal pokutu.
Možno tento krok rezortu vnútra považovať za obmedzovanie slobodného prejavu?
Nedávno som robil v Srbsku pre Európsku komisiu odporúčania pre mediálnu legislatívu a mediálnu politiku a tam podobný priestupok existuje. Denne je zneužívaný proti vydavateľom novín, šéfredaktorom a tak ďalej. Podobná lavína by sa mohla spustiť aj u nás. Stačilo by, aby vznikol nejaký rigídny výklad takejto zákonnej úpravy a mohlo by to znamenať nielen obmedzenie slobody, ale aj podnikania. Ak by totiž niekto opakovanie úspešne sankcionoval nejaké médium, zasiahlo by to až do obchodnej súťaže.
Až v likvidačnej rovine?
Samozrejme, najmä pre médiá, ktoré sú nezávislé a nie sú komerčné. Keď dáte väčšiu pokutu menšiemu vydavateľovi, tak ho ľahko zlikvidujete.
Majú aj v iných krajinách verejní činitelia takéto privilegované postavenie?
Je to proti európskym štandardom. V Európe sa k veciam stavajú skôr tak, že ak obyčajného človeka možno uraziť, politika možno uraziť viac. Je totiž verejnou osobou a musí kritiku zniesť. Vo verejnej funkcii musí vydržať väčší nátlak aj ventilovanie osobného života. Všade sa teda deje presný opak, a preto spomínaný slovenský návrh akoby išiel proti logike a diskriminoval opačnú skupinu ľudí.