Ekológovia a ochranári si vážia najmä to, že ich Nagy prizval k rozhodovaniu o dôležitých otázkach. Po skúsenostiach z minulosti, keď ich ministri skôr obchádzali, to bola vítaná zmena. „Vytvoril viaceré pracovné skupiny – pre zonáciu TANAP-u, pre prehodnocovanie chránených území, pre nový zákon o ochrane prírody. Do týchto skupín prizval široké spektrum odborníkov z vysokých škôl a vedeckých pracovísk, ktorí prinášali taký potrebný, no v minulosti spravidla ignorovaný profesionálny pohľad,“ porovnal ekológ Michal Wiezik z Technickej univerzity vo Zvolene.
Otvorený prístup ministra chváli aj Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. „Spôsob, ako sa pripravovala zonácia TANAP-u a novela zákona o ochrane prírody, bol veľmi dobrý. Prvý raz som zažil serióznu diskusiu, kde pripustili všetky zainteresované strany aj nezávislých odborníkov. A keď sa niečo dohodlo, tak sa to aj dodržalo,“ zhodnotil Baláž.
Ochranári pripomínajú, že Nagyovo vedenie rezortu pôsobí aj preto tak pozitívne, lebo jeho predchodcovia postupovali katastrofálne. Bývalý premiér Robert Fico pre rôzne kauzy a škandály v priebehu dvoch rokov odvolal až troch ministrov za SNS – pre sporné dotácie z Environmentálneho fondu, pre pochybný predaj emisných kvót či pre podozrivé tendre. Rezort bol podľa neho „prekliaty“, v júli 2010 ho zlúčili s ministerstvom pôdohospodárstva.
„To, že ho obnovili, je veľké plus. Minister Nagy rozbehol mnohé procesy a prípravu viacerých potrebných zákonov,“ ocenil riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Za najväčší úspech považuje, že sa podarilo prijať zákon o environmentálnych záťažiach, na ktorý vyše osem rokov čakali ochranári, obce aj priemyselníci. Naopak, za škodu pokladá, že sa pre pád vlády nepodarilo dotiahnuť do konca pripravované novely zákonov o odpadoch, ovzduší či ochrane prírody a krajiny. „Sme však realisti, takže sme spokojní. Keby som mal ministra oznámkovať, dal by som mu asi dva mínus,“ dodal Rizman.
Aj keď sa Nagy ako vyštudovaný ekonóm dokázal obklopiť správnymi odborníkmi, predseda občianskeho združenia Priatelia Zeme-SPZ Martin Valentovič upozorňuje aj na jeho nedostatky: „Stáva sa, že sa vyjadruje i k veciam, v ktorých nemá celkom jasno. Mal by viac dať na svojich odborníkov.“
S prácou ministra nie sú spokojní vlastníci neštátnych lesov. Predseda únie ich regionálnych združení Juraj Vanko hovorí, že s nimi nechcel komunikovať. „Vždy sa tomu vyhýbal a odkazoval nás na svojich pracovníkov,“ opísal. Neštátnym vlastníkom patrí asi 55 percent slovenských lesov, v TANAP-e takmer polovica pozemkov. Preto majú obavu, že svoj majetok nebudú môcť využívať a štát im za to nevyplatí ani žiadnu kompenzáciu. „Je pravda, že súčasný minister tento problém zdedil, ale nemá ani záujem ho riešiť. Nepozval nás ani do komisie pre zonáciu TANAP-u,“ sťažuje sa Vanko.
Podľa Wiezika mohol byť Nagy v niektorých veciach razantnejší. Tak by sa mu možno podarilo niektoré rozpracované koncepcie včas uzavrieť a mohla by na nich stavať budúca vláda. „Za zmienku tiež stojí nulová aktivita ministerstva pri vyhlasovaní nových rezervácií, ktorých prísna ochrana je jedinou cestou na ich záchranu, ako dokladuje neslávne známy prípad pralesa na Smrekovici,“ upozornil Wiezik, ktorý dúfa, že Nagy tieto veci ešte dokončí. „Bola by to iste pekná bodka za inak úspešným a pre ochranu prírody veľmi prospešným ministerským pôsobením,“ uzavrel ekológ.