„Stredná trieda dnes nie je taká vyprofilovaná ako v roku 1998, keď išlo o porážku mečiarizmu a keď ju významne oslovovali stredopravé strany, prípadne ľavicová SDĽ,“ hovorí politológ Juraj Marušiak. V súčasnosti podľa neho u príslušníkov strednej vrstvy prevláda sklamanie z pravice, ktoré môže vyústiť do ich vysokej neúčasti vo voľbách.
Marušiak pripúšťa, že časť voličov tejto kategórie po prevalení kauzy Gorila dá hlas aj SaS. „Hoci si myslím, že ten podivný spis sa krátko pred voľbami zverejnil účelovo, ale voľby ovplyvniť môže, keďže nie každý volič sa v tom dokáže zorientovať,“ predpovedá. A časť bývalých voličov pravice môže dokonca podľa Marušiaka tentoraz staviť na ľavicový Smer, ktorý bude ťažiť z prevládajúcej sociálnej nespokojnosti.
Ani podľa politológa Rastislava Tótha na Slovensku dnes nemožno hovoriť o nejakej jednoliatej strednej vrstve. „Tá tu bola dôkladne vymetená, zničená, už prakticky nejestvuje. Môžeme sa baviť len o množine ľudí, ktorí by k nej mohli patriť, no tých už neviaže žiadny pocit vzájomnej súdržnosti,“ tvrdí. Preto si nemyslí, že by táto skupina obyvateľstva mohla ako celok preferovať len jednu-dve politické strany. „Jej príslušníci si môžu zvoliť kohokoľvek. Smer im ponúka sociálne istoty, SDKÚ daňové profity a ideály slobody, KDH morálnu a hodnotovú obnovu spoločnosti,“ vymenúva.
Rovnako však Tóth nevylučuje, že sa ľudia priraďovaní k strednej vrstve zaradia k očakávanej mase tých, ktorí tentoraz k urnám vôbec neprídu. „Práve títo voliči, keďže na nich leží najväčšia ťarcha pri zabezpečovaní zdrojov na fungovanie štátu, totiž najviac pociťujú deficit morálky u volených činiteľov,“ zdôrazňuje.
Podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus majú u voličov z radov duševne pracujúcich, teda učiteľov, úradníkov či odborných pracovníkov lepšie vyhliadky pravicové strany. „V tomto elektoráte mierne stráca Smer, no napriek tomu by sa aj v tejto kategórii stal víťazom volieb,“ hovorí analytik.
„Neviem, koho budem voliť, no najskôr voliť ani nepôjdem,“ tvrdí Libuša Gregušová, 54-ročná drobná podnikateľka z Bratislavy. „Som veľmi nespokojná s tým, čo sa u nás deje. Pozrite sa, čo štát robí pre veľkopodnikateľov. Dáva im obrovské dotácie a daňové úľavy, stavia pre nich infraštruktúru, necháva sa nimi vydierať. No o nás malých sa nestará nikto. Veď ak by aj terajšej vláde prešli jej plánované reformy, naša situácia by sa len a len zhoršila,“ vysvetľuje Gregušová. Podľa nej, hoci už volila rôzne strany „odľava-doprava“, vždy sa v nich neskôr sklamala.
Stále nerozhodnutý, komu dá svoj hlas, je aj 45-ročný súkromný lekár zo Senca Miroslav Ďuďo. „Naozaj niet koho voliť. To, čo predviedla odchádzajúca pravicová partia, bolo tristné. Keby opäť zostavila vládu, dopadlo by to podobne. A ľavici neverím,“ hovorí. No dodáva, že ak by si predsa len kohosi vybral, bola by to niektorá z menších strán, ktoré síce v prieskumoch majú len okolo troch percent podpory, no predsa len môžu prekročiť parlamentný prah.
„Ako lekára ma zaujímajú najmä zdroje na napĺňanie zdravotných fondov. Čo však do nich môžu odviesť ľudia s podpriemernými platmi? Alebo nezamestnaní? Pozrite sa, čo sa deje najmä na východe krajiny, to už so slušným životom nemá nič spoločné. Pritom žiadna zo stabilne parlamentných strán s tým zatiaľ nedokázala pohnúť,“ zdôrazňuje nahnevaný zástupca strednej vrstvy.
Predvolebnú frustráciu ľudí, ktorí by teoreticky mali patriť k strednej vrstve, pripúšťa aj politológ Eduard Chmelár. Korene má podľa neho v tom, že hoci tejto skupine občanov každá z porevolučných vládnych garnitúr sľubovala pomoc, v skutočnosti sa len podieľala na jej ďalšej a ďalšej devastácii.
„Stredná vrstva je pritom pre politikov veľmi dôležitá, pretože je mienkotvorná a určuje charakter spoločnosti,“ hovorí. No dodáva, že doteraz všetkými uskutočnenými zásadnými reformami práve ona najviac utrpela, práve na nej sa podpísali všetky ich negatívne dôsledky, pretože nijaká z vlád si nevedela poradiť inak. Len od strednej vrstvy dokázali politici získavať finančné zdroje na zabezpečovanie základných povinností štátu, keďže bohatí sa plateniu daní a odvodov vždy úspešne vyhýbali a chudobní do štátnej pokladnice neprispievajú, ale, naopak, značne z nich odčerpávajú.
Kým vyspelé západné spoločnosti Chmelár prirovnáva k „jabĺčku“, kde stopku tvoria superboháči, malý pozostatok po kvete na opačnej strane chudobní a všetko medzi tým je stredná vrstva, tá slovenská sa podľa neho viac ponáša na „hrušku“. Jej zúžená časť je pozostatkom strednej vrstvy a spodná zase vystihuje rozrastajúcu sa chudobu. „Reformy, ktoré sa aplikovali u nás, by azda mohli byť pre západné jabĺčko znesiteľné, no pre našu zúženinu na hruške nie,“ uzatvára Chmelár.