Archeológom škrtli peniaze na výskum v teréne

18.01.2012 20:00, aktualizované: 19.01.2012 12:04
Nitriansky hrad
Terénny výskum by sa mal zastaviť aj na Nitrianskom hrade. Autor:

Keď archeológovia na zimu opúšťali svoje rozkopané náleziská, mysleli si, že sa k nim na jar opäť vrátia. Tak ako to robili doteraz. Tohto roku však hrozí, že vzácne lokality v Bojnej, Matejovciach, Cinobani či v Nižnej Myšli zostanú opustené.

Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied totiž nedostal dotácie na základný terénny výskum, takže všetky podobné projekty bude musieť zastaviť. SAV však nemá na výber. Na vykopávkach šetrí, lebo jej ministerstvo financií zoškrtalo rozpočet.

„Problém je, že celá akadémia dostala menej peňazí. Máme síce prísľub jej vedenia, že nám pomôžu nájsť potrebné prostriedky, ale krutá pravda je, že ich nemajú odkiaľ zohnať. Realita je taká, že tie peniaze nie sú a to, že SAV takýmto spôsobom šetrí, celkom chápem,“ uznal riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Ústav by podľa neho na terénny výskum potreboval zhruba 200-tisíc eur, o ktoré teraz prišiel. Nebude peňazí na externé práce, brigádnikov ani na stroje.

Podľa Ruttkaya to znamená zastavenie alebo obmedzenie viacerých kľúčových projektov. Dotkne sa to najmä významného výskumu na slovanskom hradisku pri Bojnej a konzervátorských prác na hrobke vandalského veľmoža v Poprade – Matejovciach, na čom slovenskí archeológovia spolupracujú s nemeckými odborníkmi. Zastavia sa však aj terénne výskumy na Nitrianskom hrade a na pohrebiskách z bronzovej doby v Cínobani či v Nižnej Myšli. Neodkryje sa ani veľkomoravský kostol v bývalých kasárňach pod Zoborom, oklieštená bude aj výstava k počiatkom kresťanstva v Katedrále sv. Emeráma na Nitrianskom hrade.

Archeológov mrzí hlavne prerušenie vykopávok v Bojnej, kde systematicky kopú už od roku 2007. „Je to naša výkladná skriňa, kam sa chodia učiť aj ľudia zo zahraničia. Tieto výskumy zmenili pohľad na naše dejiny, na počiatky kresťanstva na Slovensku,“ opísal Ruttkay. Jeho zástupca a vedúci výskumu v Bojnej Karol Pieta zase ocenil, že si miesto v nádhernej prírode obľúbili aj turisti. Pripomenul, že z vykopávok žije aj obec. Postavila tu múzeum s dobrou návštevnosťou, pribudol informačný chodník a turistické značky. „V tom výskume musí byť istá kontinuita. Keď sa preruší, ťažko sa obnovuje. To, čo sa v posledných rokoch úspešne rozbehlo, sa teraz skončí,“ upozornil Pieta.

Nájsť náhradné zdroje bude podľa neho ťažké. Je to iné, ako pri záchrannom archeologickom výskume, ktorý podľa zákona financuje investor. To sa totiž týka len nálezov objavených počas stavebných prác, napríklad pri budovaní diaľnic. „Základný výskum nesponzoruje nikto. Pre investorov nie je zaujímavý, preto ho platí štát,“ vysvetlil Pieta. Keďže archeológovia so zastavením prác nepočítali, pri Bojnej zanechali otvorené plochy, ktoré sú prikryté len provizórne – tak, aby vydržali cez zimu. „Je to podobné, akoby ste stavali dom, postavili by ste kostru, a potom by vám došli peniaze. Ak budovu nezakonzervujete, začne chátrať,“ prirovnal Pieta.

Ruttkay sa obáva, že ak Bojnú opustia odborníci, uvoľnia pole vykrádačom, ktorí sa tam činili už predtým. „My sme to zachránili. Ak odídeme, bude z toho eldorádo, lebo to nikto neustráži. Zase sa budeme len z rôznych zahraničných aukcií dozvedať, že tam a tam predali niečo zo Slovenska. Pre mnohých je to výnosná zárobková činnosť,“ varoval Ruttkay. Podľa neho je však možné, že sa predsa len podarí nájsť nejaké peniaze, možno aj od podnikateľov, ktorí v Bojnej pomohli aj na začiatku, keď na to ešte neprispieval štát. „Začneme sa na nich obracať, či by nám neprispeli aspoň na tlmený výskum. V Bojnej by na to stačilo asi 10-tisíc,“ odhadol riaditeľ ústavu.

Hľadať zdroje chce aj predseda SAV Jaromír Pastorek. Škrty vysvetľuje tým, že oproti minulému roku akadémia stratila až 700-tisíc eur. „Počas posledných dvoch rokov sme s rozpočtom klesli asi o desať percent, čo stačí akurát na prežitie. Museli sme prijať úsporné opatrenia, napríklad aj v edičnej činnosti,“ zdôvodnil. Otázka financovania archeologického výskumu je podľa neho stále otvorená. „Nedá sa to však robiť spôsobom, že ak máte, dáte. Radi by sme v budúcnosti našli nejaký stabilný systém financovania,“ naznačil Pastorek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk