„Nechcem kydať špinu na kolegov a bývalých zamestnávateľov, ale nemôžeme sa tváriť, že im nechýbala novinárska odvaha,“ povedal Nicholson v jednom z rozhovorov o tom, ako sa pokúšal presadiť publikovanie informácií. O Gorile napísal aj knihu, ak by však mala vyjsť týždeň pred voľbami, tak je za to, aby to bolo radšej až po voľbách, lebo nechce, aby ovplyvnila príbeh volieb.
Finančná skupina Penta nevylúčila, že vás bude v súvislosti so spisom Gorila žalovať. Čo na to hovoríte?
Nemám o tom priame informácie. Nepochybujem, že veci, ktoré sa píšu v spise, sa naozaj stali. Nemám ani pocit, že som o spise niekedy klamal alebo zavádzal. Ak má byť žaloba cenou za pravdu, tak nech je.
O Gorile ste napísali knihu, našiel sa vydavateľ, ktorý vám ju vydá?
Mám jedného vydavateľa, s ktorým som vo fáze preberania právnických záležitostí ohľadom knihy. Kým právnici nepovedia posledné slovo, nemám stopercentnú istotu, že to vyjde.
Mohla by vyjsť ešte pred voľbami?
Áno, to je cieľ. Zároveň si myslím, že keby mala vyjsť týždeň pred voľbami, tak radšej po nich, lebo nechcem, aby mala priamy dosah na priebeh volieb. Chcem do toho celého priniesť kontext a vysvetlenie vzniku Gorily, lebo to, čo je na internete, nie je pôvodný spis. Prvá časť, ktorá sa označuje ako vývoj, prvých päť strán, je niečo, čo niekto vymyslel. To nie je súčasť Gorily. V knihe sú isté korekcie a vysvetlenia a chcem tiež poukázať na to, že skoro všetci politici sú súčasťou problému, ktorý máme na Slovensku.
Spis Gorila ste sa neúspešne pokúšali zverejniť. Na čom to zlyhalo?
Moji nadriadení editori sa báli, že bez audionahrávok a stopercentných dôkazov by mohli hroziť žaloby. Domnievam sa tiež, že panovala skôr ľahostajnosť, pretože pripraviť článok o Gorile a byť prvý si vyžiada obrovský čas a energiu zo strany redakcii a aj odvahu.
Už ste sa vyjadrili, že ste článok ponúkali Sme, .týždňu aj Trendu, ale ani jedno médium ho neprijalo. V čom bol problém?
Písal som to ako článok pre Sme a aj pre Trend, ale obidve médiá to odmietli vydať. Napriek tomu aspoň v jednom prípade v Sme právnici článok označili ako legálny a čistý. Je to na rozhodnutí šéfredaktora a možno celého vedenia. Ja som bol presvedčený, že je to veľká vec a treba o tom písať.
Prečo nebola vôľa o tom písať a zverejniť to na internete v roku 2009, kým teraz pred voľbami sa tá vôľa našla?
Indície smerujú k tomu, že ten, kto to zavesil na internet, bol politik niektorej z najnovších strán, ktoré nemajú maslo na hlave, aby mohli profitovať z toho, že diskreditujú staré politické spektrum. Celkom prirodzene žiadny vydavateľský dom nechce byť spojený s tým, že by značným spôsobom ovplyvnil voľby. A ak si Gorilu prečítali, muselo im byť jasné, že jej zverejnením by ublížili stranám na pravej časti politického spektra. Či to súviselo s ich vnútornými sympatiami, neviem posúdiť, a neverím, že to bolo podstatné.
Pracujete teraz pre nejaké slovenské médium?
Od prvého januára som na voľnej nohe.
Gorila sa napokon objavila na internete. Bol to kľúčový moment, aby sa veci pohli dopredu?
Určite to bol kľúčový moment. Keď mi napísali, že sa niečo objavilo na internete, či to je moja robota, nevedel som, čo si mám o tom myslieť. V prvom momente som bol nahnevaný, lebo som si myslel, že už ani nemá význam písať knihu a tri roky práce môžem vyhodiť von oknom. Potom som si uvedomil, že ľudia potrebujú kontext veci a nestačí len čítať nejaký spis na internete, lebo nevedia, ako vznikol a čo sa s ním stalo. To, že ho toľko ľudí prečítalo na internete, mi uľahčilo robotu v tom, aby som ich musel presvedčiť cez knihu, že bola nejaká Gorila a o čom bola. Teraz skôr ide o doplnenie informácií, ktoré už majú.
Ako sa skončí vyšetrovanie, bude úspešné?
Obávam sa, že nie. Policajný tím, ktorý bol sformovaný okrem jedného mena, tvorí ďalších deväť ľudí, ktorí nemajú vysoký kredit u svojich kolegov vrátane jednej policajtky, ktorá naposledy mala na starosti ten spis ako vyšetrovateľka v roku 2011 a nikam s ním nepohla. Neviem, či pán Lipšic vie o kvalite jeho tímu. Zloženie toho tímu vnímam skôr ako náznak, že polícia ešte stále nenašla skutočnú vôľu vec poriadne vyšetriť. To, že tím podlieha špeciálnemu prokurátorovi, ktorý bol na výsluchu so mnou v roku 2009 a že spis sa potom stratil z Úradu boja proti korupcii, vnímam ako ďalšiu indíciu, že vyšetrovanie nebude produktívne.
Na výsluchu s vami bol aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik?
Dušan Kováčik tam sedel. Rozhovor mal byť len s vyšetrovateľom Františkom Sajlerom, ale Kováčik sa tam objavil s tým, že či mi nebude prekážať, že tam sedí spolu so Sajlerom. Niekoľko hodín sme riešili, odkiaľ spis mám, a nie jeho obsah. Vtedy mi bolo jasné, že nemajú skutočnú vôľu to riešiť.
Ako si potom vysvetľujete nedávne vyjadrenia ministra vnútra Lipšica, že oceňuje odvahu špeciálneho prokurátora Kováčika pri vyšetrovaní?
Asi má iné skúsenosti a informácie, ako som mal ja.