Ľuďom treba dať prácu, hovoria politici. Pred voľbami

Ľuďom treba dať prácu. Najmä takým, čo roky žijú zo sociálnych dávok. Nemusíme alebo, naopak, musíme zmeniť Zákonník práce. Zjednodušíme podnikanie. Pomôžeme znevýhodneným skupinám nezamestnaných. Naštartujeme aktívnu politiku trhu práce. Zariadime, aby náš vzdelávací systém konečne prestal vychovávať nezamestnateľných absolventov.

19.01.2012 14:00
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,... Foto:
Nezamestnanosť sa v súčasnosti blíži k 14 percentám a láme deväťročné rekordy.
debata (24)

Aj do marcových predčasných volieb tiahnu politické strany s množstvom receptov, ako znížiť nezamestnanosť. Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej sa však zväčša obmedzujú len na frázy alebo riešenia na hranici extrémizmu.

Napríklad SaS chce v čase, keď sa nezamestnanosť blíži k 14 percentám a láme deväťročné rekordy, „vymeniť sociálne dávky za prácu“, ktorú by ponúkala nová štátna agentúra. Jej ministrovi práce Jozefovi Mihálovi sa nepodarilo rast nezamestnanosti zastaviť ani presadením nového Zákonníka práce.

„Zamestnať 190-tisíc ľudí poberajúcich sociálne dávky považujem za vskutku smelý plán,“ upozorňuje Miroslav Hollý z personálnej agentúry ProAct People Slovensko.

Kresťanskí demokrati idú do volieb s ústredným heslom „Začína to prácou“, nad ktorým pre chýbajúce „sa“ krútia hlavami jazykovedci. „Aktívny boj s nezamestnanosťou“ je jedným z nosných pilierov sociálnej politiky KDH. „Práca je základom pre dôstojný život,“ zdôrazňuje šéf strany Ján Figeľ. Zvýšiť zamestnanosť a oživiť hospodársky rast plánuje cez ozdravenie verejných financií, podporu malých a rodinných podnikov, presadzovanie účinných sektorových politík a aktívny boj s korupciou.

Podľa Čambálikovej sú zatiaľ Figeľove deklarácie až príliš nekonkrétne a volič z nich nedokáže vyčítať, či nejde len o pekné slová bez obsahu. „Po voľbách sa zväčša ukáže, veď empirických skúseností už máme dosť, že strany svoje predvolebné vábničky buď nemyslia vážne, alebo sú neschopné zrealizovať ich,“ hovorí sociologička z SAV.

Poslanec opozičného Smeru Branislav Ondruš považuje za jedinú možnosť, ako sa dopracovať k riešeniu problému, to, že znižovanie nezamestnanosti sa musí konečne stať nadrezortnou prioritou. Nesmie sa ponechať len na pleciach rezortného ministerstva, ktoré by však malo procesy koordinovať. „Máme obrovské rezervy vo využívaní eurofondov na tvorbu nových pracovných miest. Napríklad z Európskeho globalizačného fondu sme dosiaľ nevyčerpali ani euro, hoci iné krajiny odtiaľ na projekty zamestnanosti čerpajú tisíce,“ tvrdí. Jednou z ciest je podľa neho výstavba nájomných bytov. „Tých je po celej republike po odpredaji bývalých obecných bytov katastrofálne málo. Na ich výstavbe by sa jednak mohli podieľať aj dlhodobo nezamestnaní, jednak by sa zvýšili možnosti sťahovania za prácou, čo by zase len prospelo zamestnanosti.“ Podobne si vie predstaviť zapojenie nezamestnaných do výstavby infraštruktúry, čo by ocenili potenciálni investori.

„Treba rozlíšiť, čo je vláda v oblasti nezamestnanosti schopná ovplyvniť a čo nie. Ak bude v Európe recesia, prestanú sa predávať autá, logicky u nás zaniknú ďalšie pracovné miesta. Môžeme však ľudí motivovať, aby nerobili načierno a zamestnali sa oficiálne. Prípadne lepšie prepojiť trh práce a školský systém, neudeľovať akreditácie odborom, ktoré produkujú nezamestnaných, či vrátiť sa k systému učilíšť pri veľkých fabrikách,“ navrhuje Ivan Švejna z Mostu-Híd. Rozdielny prístup si podľa neho žiada ten, kto robiť nechce, a kto chce. „Prvému dám sociálnu dávku, aby vyžil, nemôžem ho prinútiť pracovať. A pre druhého budem hľadať nástroje, ako mu pomôcť,“ uvažuje.

SDKÚ vidí možnosť znížiť nezamestnanosť v skvalitňovaní podnikateľského prostredia. Podľa jej nominanta, ministra školstva Eugena Jurzycu, by sa mala zmeniť aj atmosféra v krajine, aby ľudia mali pocit, že na Slovensku sa oplatí nielen pracovať, ale aj zamestnávať.

Sociologička Zuzana Kusá sa domnieva, že politické strany musia mať v programoch boj s nezamestnanosťou ako „povinnú jazdu“, pretože je to agenda, ktorá ľudí trápi a bez nej by sa v očiach voličov skompromitovali. „Akčná schopnosť štátu, ktorý je malou a otvorenou ekonomikou, je však v riešení tohto problému značne obmedzená. Okrem toho, keď strany po voľbách získajú moc, začnú sa dlhodobo vybíjať v rozličných personálnych rošádach či rušiť pracoviská, ktoré sa nezamestnanosti venujú a robia aj medzinárodné porovnania. Keď potom niekedy v polovici volebného obdobia zistia, že mnohé projekty sú už vymyslené, pripravené, dobré, na ich realizáciu je už väčšinou neskoro,“ hovorí Kusá.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti upozorňuje, že najľahší, ale súčasne najhorší spôsob na zníženie nezamestnanosti je zmeniť metodiku jej vykazovania. „Snaha jednoducho vylepšiť štatistiku môže dostať prednosť pred reálnou potrebou nájsť ľuďom prácu, čo by naozaj nebolo dobré.“

Ako strany sľubovali bojovať s nezamestnanosťou pred voľbami 2010

Smer – nedovolí úpravou Zákonníka práce oslabiť pozície zamestnancov, podporí zvýšenie minimálnej mzdy, zachová súčasný sociálny štandard, no obmedzí jeho zneužívanie, zakotví tzv. minimálny dôchodok

KDH – posilní práva zamestnávateľov cez zmeny v Zákonníku práce, zníži odvody, predĺži obdobie poberania podpory v nezamestnanosti

SDKÚ – vytvorí nové pracovné miesta, zlepší podmienky odvodového zaťaženia, zrealizuje vzdelávacie a sociálne programy, osobitne sa zameria na problémy segregovaných rómskych osád

SaS – úplne zmení súčasný odvodový a sociálny systém, súbehom štátnej dávky aj príjmu zvýši motiváciu ľudí pracovať, zruší mnohé súčasné dávky a príplatky

Most-Híd – zníži nezamestnanosť o 30 percent, podporí pracovnú mobilitu, vytvorí podmienky na výkon verejnoprospešnej aj dobrovoľníckej prá­ce

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy