„Polícii sa podarilo preukázať v spolupráci so Špeciálnou prokuratúrou a vďaka listinnému dôkazu, ktorý odovzdala predsedníčka vlády, pretože ho našla v archíve vlády, že akcia Gorila skutočne existovala. Už v roku 2005 a 2006 boli spravodajsky zdokumentované vážne porušenia z korupčnej činnosti istej finančnej skupiny ale aj iných osôb. Takisto vieme preukázať, že o týchto skutočnostiach boli informovaní vtedajší predseda vlády a minister vnútra,“ vyhlásil Lipšic.
Tieto informácie sa ocitli na Úrade boja proti korupcii, ktorý riadil vtedajší plukovník Tibor Gašpar. Úrad boja proti korupcii 14. mája 2008 utajované skutočnosti úmyselne skartoval. Bývalá vláda o pár mesiacov schválila návrh na vymenovanie Gašpara na hodnosť generála a 2. septembra 2011 bol Gašpar do hodnosti vymenovaný. Inšpekcia ministerstva vnútra už preveruje postup osôb v súvislosti so skartovaním spisu Gorila. „Ak prijatá spravodajská informácia už nie je potrebná na plnenie úloh adresáta, zašle ju tento späť spravodajskej službe“, povedal Lipšic v súvislosti so skartovaním dokumentov.
Lipšic obsah dokumentu nechcel potvrdiť, lebo spis podlieha stupňu utajenia. „Momentálne vieme, že minimálne časť spisu je autentická, môžeme preveriť, či sa transakcie udiali tak, ako sú v spise napísané. Keďže spis vznikol v roku 2005 a 2006 a popisuje transakcie, ktoré sa mali udiať v budúcnosti, tak to ma veľký trestnoprávny rozmer,“ doplnil minister.
Šéf vnútra podľa Kaliňáka nie je informovaný o skartáciách
Minister vnútra nedostáva informácie o skartáciách dokumentov v rezorte, hovorí bývalý šéf ministerstva Robert Kaliňák (Smer). „Minister má mnoho ďalších úloh, než aby ho pravidelne informovali z každého oddelenia, ako prebiehajú pravidelné skartácie,“ vysvetlil Kaliňák. Každá vec, ktorá sa udeje, sa však dá podľa bývalého ministra veľmi jednoducho vystopovať. Ministerstvo ako veľký kolos má svoje pravidlá. „Životnosť akejkoľvek písomnosti viete absolútne rekonštruovať a to určite aj v prípadoch, o ktorých sa dnes hovorilo,“ myslí si exminister. Predpokladá, že k takejto veci určite existuje spis a ten sa dá pozrieť a tí, ktorí sa takýmito vecami zaoberali, sú určite dodnes na ministerstve vnútra, tak ako tam boli pred tým. „Takže je to veľmi jednoduché, na tieto otázky odpovedať,“ tvrdí Kaliňák.
Bývalý minister Kaliňák upozorňuje, že informačných správ od SIS na ministerstvo chodia stovky, a to od správ o aktivitách extrémistických skupín, organizovaného zločinu, podnikateľských, ekonomických, finančných aktivít a ďalšie. Tieto informácie okamžite posielajú na policajné útvary, ktoré ich preverujú. „Musia ich preveriť a musia k tomu urobiť vyhodnotenie, ako preverenie dopadlo,“ vysvetlil Kaliňák. Toto všetko podľa Kaliňáka možno aj dnes skontrolovať a vyšetriť. Ak by sa preverovanie neurobilo, bolo by to podľa neho podozrivé. Ak bolo, tak treba spis pozrieť a najlepšie hneď aj zverejniť.
Minister ani nedostáva informácie o všetkých poslaných správach od SIS. Kaliňák nemal informáciu, že policajti práve preverujú informácie, o ktorých dnes hovoril Lipšic. „Takáto informácia, ktorá mala byť zo SIS-ky, sa určite nevolá Gorila, lebo nikto neuvádza v SIS-kárskej správe kódové označenie mena aktivity,“ upozornil Kaliňák s tým, že nikto nemohol mať tušenie, že daná informácia sa zakladá na spise Gorile.
Penta dokument naďalej odmieta
Finančná skupina Penta, ktorá sa spomína v spise Gorila zverejnenom na internete, tvrdenia uvedené v tomto dokumente naďalej odmieta. „Trváme na našom stanovisku, že to, čo tie spisy obsahujú, je vykonštruovaný nezmysel a že veci, ktoré sa reálne udiali, sa udiali inak, ako naznačujú tieto dokumenty,“ uviedol hovorca spoločnosti Martin Danko.
Zároveň sa ohradil voči spôsobu, akým o kauze informuje Lipšic. „Považujeme za veľmi neštandardné a nešťastné, že minister vnútra, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní, ale politikom, informuje denne o nejakých čiastkových poznatkoch, ktoré získava z vyšetrovania, čím podľa nášho názoru nemiestnym spôsobom politicky ovplyvňuje vyšetrovanie, zasahuje do tohto vyšetrovania a absolútne popiera základné princípy právneho štátu, ktorým je napríklad princíp prezumpcie neviny,“ zdôraznil Danko.
Pripomenul, že kauzu v minulosti už osemkrát vyšetrovala polícia a v súčasnosti sa ňou opäť zaoberá špeciálny vyšetrovací tím. „Mali by to byť orgány činné v trestnom konaní, ktoré by mali o výsledkoch vyšetrovania informovať, a to v čase, keď dospejú k nejakým konkrétnym a zásadným záverom,“ dodal hovorca Penty.
Gašpar popiera nezákonnú skartáciu
Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Gašpar odmieta, že by sa v roku 2008 na úrade nezákonne a protiprávne skartovala písomnosť, ktorá obsahovala informácie SIS. „S písomnosťou sa postupovalo v súlade so zákonom,“ vyhlásil. „Boli povedané len čiastkové informácie a možno nejaké polopravdy,“ reagoval na tlačovú konferenciu ministra vnútra Gašpar. Podľa jeho slov vtedy po formálnej stránke ani nebolo zrejmé, či poskytnutá informácia je alebo nie je z nejakej akcie Gorila.
Gašpar potvrdil, že informáciu, o ktorej zrejme Lipšic hovoril, Úrad boja proti korupcii dostal. „Bola riadne pridelená na vybavenie pracovisku, ktoré bolo poverené obsahovo tým, že bol založený riadny preverovací spis a postupovalo sa štandardným postupom,“ konštatoval Gašpar. Keďže táto informácia nemohla byť súčasťou obyčajného neutajovaného spisu, tak musela byť archivovaná v protokole utajovaných písomností. „Kde aj bola tri roky archivovaná, tak ako zrejme ukladali vtedajšie normy,“ tvrdí bývalý šéf protikorupčného úradu.
Gašpar upozornil, že skartácie na ministerstve vnútra podliehajú istým predpisom a z obdobia, keď v polícii pôsobil, vie, že to robí skartačná komisia. „Raz do roka pripraví na skartovanie samostatne obyčajné písomnosti, samostatne utajované písomnosti, urobí sa zoznam všetkých písomností. Skartačná komisia musí tie písomnosti prejsť – musí zhodnotiť či spĺňajú podmienky na skartovanie a následne sa podpíše pod taký protokol. Až následne prebehnú fyzické skartácie,“ opisoval postup Gašpar s tým, že „to nerobí riaditeľ úradu a nerobí sa to s jednou písomnosťou samostatne“.
Gašpar odhaduje, že ak sa v roku 2008 uskutočnila skartácia aj spomínanej písomnosti, ktorej obsah bol podľa neho preverovaný a zisťovaný, tak to zrejme robila skartačná komisia. „Nie osobne riaditeľ úradu Tibor Gašpar alebo niečo podobné,“ dodal.
Gašpar nevie, aký predpis citoval Lipšic, keď hovoril, že ak informáciu SIS adresát už nepotrebuje, má ju tajnej službe vrátiť. Exriaditeľ nevie, či vtedy bola taká právna úprava a malo to tak byť. „Podsunul tú informáciu tak, ako keby sme tú informáciu my tri roky sušili a potom ju nejako skartovali,“ myslí si Gašpar. On však opakovane upozornil, že hneď potom, ako informáciu dostali, urobili preverovanie skutočností, ktoré sú tam uvedené. „O čom ešte dnes určite existuje na úrade spis, ktorý k tomu bol a hovorí o tom, že to prebehlo a že sa to preverovalo,“ argumentoval Gašpar. Ak existuje ten výtlačok, ktorý mala mať premiérka Iveta Radičová, tak predpokladá, že sa dá ľahko porovnať, či sa preverovalo všetko z poskytnutej informácie.
Pokiaľ by aj platilo, že informácia mala byť vrátená jej spracovateľovi, tak by to mala podľa Gašpara v prvom rade zistiť a písomnosť vylúčiť zo skartácie skartačná komisia. „Taký je postup v rezorte,“ uzavrel Gašpar.