Prvá nemocnica, ktorej pre dlh voči Sociálnej poisťovni siahol exekútor na účet, je Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici. Tej len pred pár dňami okrem 142-tisícového dlhu voči Sociálnej poisťovni z účtu ubudlo aj zhruba 30-tisíc, ktoré dostal exekútor. Podľa zákona totiž exekútorovi prináleží 20 percent zo sumy vymoženej od dlžníka.
„Exekúcia nie je šťastný spôsob riešenia problému. Je to totiž pre nás problém, keď platíme naraz veľkú sumu, ktorá sa ešte navyšuje o trovy exekútora,“ povedal námestník riaditeľa považskobystrickej nemocnice Igor Steiner. Ako upozornil, peniaze určené pre exekútora mohli byť pôvodne použité na štandardnú prevádzku nemocnice, teda na nákup materiálov a liekov.
Podľa analytika SAV Pavla Kárásza sa však peniaze nezobrali len pacientom, ktorým by nakúpené tovary poslúžili. V takýchto prípadoch sa podľa neho o značné prostriedky pripravuje sám štát, ktorý vymáha dlhy sám od seba. „Nastáva patová situácia, kedy si štát prelieva z jedného vrecka do druhého. Vytvára si dlhy tým, že jedna štátna inštitúcia dlhuje druhej. Druhá vec je, že štátna Sociálna poisťovňa si síce znižuje svoj deficit tým, že exekvuje nemocnice, na druhej strane sa štát pripravuje o nemalé peniaze, ktoré nemocnice musia platiť exekútorom,“ hovorí Kárász.
Podľa analytika by sa problémy s vymáhaním dlhov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mali riešiť skôr arbitrážnym konaním medzi ministerstvom práce a zdravotníctva. „Alebo samosprávnym krajom, ak ide o nemocnicu v kompetencii kraja. Takto sa nemocnice v podstate tlačia do ešte ťažšej situácie tým, že musia hradiť náklady exekútorského konania.“
Keby sa Sociálna poisťovňa rozhodla od všetkých nemocníc, ktoré majú v súčasnosti nesplatené pohľadávky, vymáhať dlhy prostredníctvom exekútora, tomu by museli zariadenia zaplatiť dokopy 4,45 milióna eur. „Je to a vždy aj bol lukratívny biznis,“ konštatuje Kárász.
Podľa bývalého ministra zdravotníctva Richarda Rašiho (Smer) by mal v tomto prípade zasiahnuť priamo štát, aby kvôli exekúciám nebola ohrozená zdravotná starostlivosť a životy ľudí. „Za môjho pôsobenia sme dali časovo obmedzené pozastavenie exekúcií, kým sa problém zadlženosti nevyriešil a bolo to práve preto, aby nebol ohrozený pacient. Ale možno to nechcú urobiť teraz preto, že keď nevyšla privatizácia cestou transformácií na akciové spoločnosti, tak sa k majetku nemocníc dostanú niektorí vyvolení práve cez exekúcie,“ hovorí Raši.
Podľa predsedu zdravotníckeho výboru parlamentu Viliama Novotného (SDKÚ) treba skôr ako výhovorky hľadať skutočný dôvod zadlžovania nemocníc. „Zákon, podľa ktorého sa vykonávajú exekúcie, platí pre všetkých. Keď spravíme výnimku pre nemocnice, ďalšia otázka bude, prečo nie pre sociálne zariadenia a školy… Problémy zdravotníctva sa nedajú riešiť tak, že budeme stále deformovať zákony, ale že budeme robiť zásadné systémové zmeny. Jednak smerom k transformácii nemocníc a jednak k spravodlivému ohodnoteniu zdravotníckych výkonov,“ myslí si Novotný.
Zostávajúci dlh považskobystrickej nemocnice voči Sociálnej poisťovni je ešte 4,5 milióna eur. Vo štvrtok sa má stretnúť riaditeľ zariadenia s riaditeľkou Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici, aby sa dohodli na spôsobe ich uhradenia. Nemocnica chce požiadať o splátkový kalendár. V prípade, že by poisťovňa na to odmietla pristúpiť a rozhodla by sa zvyšok dlhu opäť vymáhať prostredníctvom exekúcie, pre zariadenie by to bolo likvidačné. Len trovy pre exekútora by sa totiž vyšplhali na 900-tisíc eur. „Pokiaľ pôjde akákoľvek organizácia proti nám formou exekúcií, je naozaj predpoklad, že môže dôjsť k tomu, že nemocnica nebude môcť poskytovať zdravotnú starostlivosť, lebo nebude mať na materiál a lieky,“ povedal Steiner.
Nemocnici nedokáže pomôcť ani Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý je jej zriaďovateľom. Ako totiž povedala jeho hovorkyňa Vlasta Henčelová, problémy sú spôsobené zle nastavenými pravidlami financovania poskytovateľov, ktoré má na starosti vláda a nie kraj.