Ako to potom môže vyzerať v praxi, ukazuje spis Gorila, ktorý mapuje preberanie provízií na najvyšších politických miestach. To síce podľa politológa Pavla Marchevského vyvolalo veľký ohlas verejnosti, snahu o systémové zmeny však nevidí. „Politické strany na to budú reagovať až vtedy, keď uvidia relevantné dôsledky. To znamená, až keď sa to prejaví ich veľkou stratou vo voľbách,“ myslí si.
Strany dnes síce musia zverejňovať výročné správy o svojom financovaní či prehľady prijatých darov, ale overiť si ich pravdivosť nemá kto. Podľa Emílie Sičákovej Beblavej z Transparency International Slovensko sú tieto opatrenia bezzubé a dnešný systém kontroly straníckych financií je prakticky nefunkčný. „Dané správy hovoria len o financovaní strany ako právnickej osoby, nie aktivít strany. Tie sú podľa mňa financované aj cez iné subjekty, ako je právnická osoba zaregistrovaná ako politická strana,“ myslí si. Dodáva tiež, že pri zverejňovaní zoznamu darcov sa nedá ani zaručiť, či oficiálne uvádzané osoby sú naozaj darcami.
Transparency už v minulosti navrhovala okrem nezávislej inštitúcie na dohľad aj prísnejšiu kontrolu, podrobnejšie zverejňovanie príjmov či zmenu systému majetkových priznaní strán. Zatiaľ bez ohlasu.
Na potrebu nezávislej inštitúcie s právomocami, ktorá by mohla preverovať finančné toky strán, už roky upozorňuje aj Aliancia Fair-play. Tá by sa však nezaobišla bez úzkej spolupráce s políciou. „Na Slovensku strany nielen obchádzajú zákon, ale na svoje financovanie používajú nelegálne zdroje, ktoré môžu pochádzať z korupcie pri štátnych zákazkách, a to už sú trestné činy,“ hovorí jej riaditeľka Zuzana Wienk.
Nedostatočnú prehľadnosť financovania strán Slovensku vyčíta aj Brusel. Hoci Rada Európy nám v roku 2008 dala až 16 odporúčaní týkajúcich sa tejto problematiky, dosiaľ sa podarilo splniť len jedno. Toto číslo malo vylepšiť nové znenie volebného kódexu, no ministerstvo vnútra ho v tomto volebnom období už presadiť nestihne. Mal sa ním vytvoriť prísnejší dohľad nad financovaním strán, a to prostredníctvom stálej volebnej komisie alebo Najvyššieho kontrolného úradu. Takýto systém funguje aj v okolitých krajinách ako Maďarsko či Rakúsko, až na výnimku Česka, kde strany podobne ako u nás kontroluje parlament.
| Finančné dary politickým stranám | ||
| Strana | 2011 | 2010 |
| Smer | žiadne dary | žiadne dary |
| SDKÚ | 5 100 eur | 86 736 eur |
| KDH | 70 eur | 37 420 eur |
| SaS | 1 000 eur | 226 358 eur |
| Most-Híd | 261 530 eur | 87 760 eur |
| SNS | 900 eur | 3 500 eur |