Muž si cez internet objednal tlač materiálu s textom, ktorý obsahoval slová ako „gay“ a „homosexuál“. Podnikateľ mu ho odmietol vytlačiť s odôvodnením, že sa to prieči jeho presvedčeniu. Keď pobočka Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove konštatovala porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o priestupkoch, podnikateľ sa mu ospravedlnil a objednávku vybavil zadarmo.
„Nikto nesmie odmietnuť poskytnúť službu, ktorú by mu inak nič nebránilo poskytnúť, alebo predať tovar z dôvodu sexuálnej orientácie alebo iných dôvodov, na základe ktorých je zakázané diskriminovať,“ hovorí Július Kolenič z Iniciatívy Inakosť.
„Tento prípad je práve o tom, že podnikateľ odmietol poskytnúť službu, ktorá sa bežne poskytuje, a teda nič mu ju nebránilo poskytnúť. V následnej komunikácii si potom chybu uvedomil a prehodnotil svoje konanie,“ hovorí o prípade z Prešova Kolenič.
„Možno si uvedomil chybu a možno sa chcel vyhnúť súdu. Ak sa poradil s právnikom, musel sa dozvedieť, že tento konkrétny prípad by bol na súde na sto percent úspešný a určite by prehral,“ upozorňuje Romana Schlesinger z organizácie Queer Leaders Forum, ktorá sa venuje právam LGBT ľudí.
Právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová upozorňuje, že k diskriminácii dochádza v rôznych oblastiach, napríklad aj v pracovnej či sociálnych a zdravotníckych služieb. Pozná prípady, keď lekár pristupoval k pacientovi či pacientke diskriminačne, pretože poznal ich sexuálnu orientáciu. Presné dáta však chýbajú, pretože štát ich nezbiera, hoci má túto povinnosť.
Debrecéniová vyzdvihuje postoj Slovenskej obchodnej inšpekcie.
„Je dôležité, aby inštitúcie, ktoré sú tu na to ex offo, teda z moci štátu, preskúmavali takéto porušenia,“ vraví právnička. Podľa nej je dobré, ak sa inštitúcia vie postaviť k situácii spôsobom, ktorý je kompatibilný so zákonom a s hodnotami, na ktorých je postavený náš právny poriadok. „To isté by bolo žiaduce aj zo strany inšpektorátov práce, ktoré zatiaľ ešte majú vo vzťahu k posudzovaniu zákazu porušení rovnakého zaobchádzania rezervy,“ konštatuje.
Záver, ktorý vyvodila inšpekcia, oceňuje aj Kolenič. Za konaním podnikateľa podľa neho možno ani nebol zlý úmysel, ale službu neposkytol na základe nedostatku informácií a vnímania tejto problematiky väčšinou spoločnosti.
„Tento prípad zároveň ukazuje, že ľudia by si mali byť vedomí toho, aké sú ich ľudské práva, a nemali by sa báť a váhať sa ich domáhať, či už priamo, alebo nepriamo. Môžu sa ako tento spotrebiteľ obrátiť na hociktorú organizáciu, aj na nás, bez toho, že by sme uvádzali ich meno. V tomto prípade sme na verejnosti neuvádzali ani meno podnikateľa,“ hovorí Kolenič. Chceli povzbudiť občanov, aby trvali na svojich právach.
„Je skvelé, že sa konečne niekto ozval, z počutia viem, že takýchto prípadov sa deje oveľa viac aj v iných sférach,“ hovorí Schlesinger a dúfa, že pôjde o pozitívny príklad pre všetkých LGBT ľudí. Združenia ako Iniciatíva Inakosť a Queer Leaders Forum a jeho Q-centrum vedia v takýchto prípadoch pomôcť zadarmo.