Na svätého Valentína zamrzne i kolo mlyna

Ľudia sú už so zimy vystresovaní, ale výraznejšie oteplenie zatiaľ očakávať nemôžu. Naopak, po nociach opäť prituhne.

12.02.2012 19:00
korčuľovanie, Štrkovecké jazero, ľad, zima Foto:
V piatok síce v Bratislave svietilo slnko, no mráz i tak nepoľavil. Na korčuľovanie sa tak dalo využiť aj Štrkovecké jazero.
debata (5)

Klimatológovia upozorňujú, že v minulosti bol február bežne veľmi chladným mesiacom, ale za posledných 27 rokov si ľudia od drsnejších zím odvykli.

„O februári sa hovorí ako o sekundárnom vrcholení zimy. Hlavný vrchol zimy je medzi 15. a 25. januárom. Po piatom februári sa opäť zvykne objaviť záporný výkyv vo vývoji teploty vzduchu,“ vysvetľuje klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

Historicky najnižšia teplota vzduchu bola na Slovensku zaznamenaná 11. februára v roku 1929. Vo Vígľaši-Pstruši na strednom Slovensku vtedy namerali mínus 41 stupňov.

Aj v pranostikách sa o februári hovorí ako o veľmi studenom mesiaci. „Veľmi známa je pranostika českého pôvodu, ktorá sa viaže k 14. februáru, Na svätého Valentína zamrzne i kolo mlyna. Dokazuje, že veľká zima v tomto období bola častejším javom. Ľudia boli odkázaní na mletie obilia a keď nemohli mlieť, nemali dostatok múky,“ doplnil Faško.

Napriek tomu už tento týždeň nepadlo toľko rekordov ako minulý týždeň. „Najrekordnejší deň bol 3. február. Ale v piatok ráno napríklad padol rekord minimálnej teploty v Dolných Plachtinciach, kde namerali mínus 15,6 stupňa. V Kuchyni na letisku zaznamenali mínus 20, prekonaný bol rekord z roku 1965, keď tam bolo mínus 18,7,“ povedal Faško.

Dlhotrvajúce mrazy a s nimi spojené problémy prežívajú ľudia horšie, lebo si odvykli od nízkych teplôt. Posledná objektívne tuhá zima, bola na Slovensku totiž už pre 27 rokmi na prelome rokov 1984 – 1985. Odvtedy systematicky trvajúce silné mrazy neboli.

„Na vnímanie aktuálnych mrazov vplýva aj fakt, že vyrástla jedna generácia, ktorá nezažila ozajstnú tuhú zimu. Tí starší, ktorí si ich pamätajú, si začali zvykať na prevládajúce mierne zimy posledných desaťročí a začali ich považovať za štandard,“ vysvetľuje Faško.

Väčšina ľudí pracuje vo vykurovaných alebo klimatizovaných priestoroch, vo voľnom čase uprednostňujú pohodlie a teplo domov a bytov. „Keď začne riadne mrznúť, rýchlo nás to vyčerpá, lebo sme na tieto drsnejšie podmienky málo trénovaní,“ dodal Faško.

Okrem detí a starých ľudí silné mrazy najviac ohrozujú bezdomovcov. Tí sa môžu pred nimi skryť na desiatkach železníc staníc až do odvolania 24 hodín denne. Výnimkou sú tri bratislavské stanice. „Železnice nevyriešia problém bezdomovcov. Robili sme tento krok v dobre viere, vedeli sme, že ideme do rizika. Zabezpečili sme aj zvýšenie čistenia staníc a kontrolu,“ povedala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavliková.

Podľa nej na niektorých staniciach robia problém jednotlivci. „Vieme napríklad o bitke v Senci, ale situáciu sa zatiaľ darí zvládať. Sú miesta, kde neboli žiadne komplikácie,“ doplnila. Na bezdomovcov na staniciach sa sťažujú bežní cestujú. Najviac na zápach, neporiadok, nemajú pocit bezpečia. „Opatrenie bude platiť, kým budú silné mrazy,“ povedala hovorkyňa ŽSR.

5 debata chyba
Flowers