„Cieľom skupiny, ktorú budú viesť psychologičky, je ponúknuť bezpečnú nehodnotiacu atmosféru pre spätnú väzbu a skupinovú podporu rodičov a blízkych LGBT ľudí. V takomto prostredí budú môcť ich rodičia a blízki hovoriť o svojich obavách, výčitkách, smútkoch,“ vysvetľuje koordinátorka projektu Romana Schlesinger z organizácie Queer Leaders Forum.
Témou skupín bude aj to, odkiaľ tieto prevažne negatívne pocity spojené s coming outom dieťaťa prichádzajú a ako ich lepšie spracovať. Účastníci budú spoločne hľadať odpovede na otázky ohľadne sexuálnej orientácie a rodovej identity.
„V procese spracúvania coming outu dieťaťa a svojej reakcie naň je veľmi nápomocné mať okolo seba ľudí, ktorí prežívajú niečo podobné, ktorým sa môže človek zveriť. Skupina zároveň môže pomôcť urobiť vzťah s dieťaťom ozajstnejším,“ vraví Schlesinger.
Účasťou v skupine majú rodičia a blízki LGBT ľudí možnosť dať najavo svoju ochotu prekonávať ťažkosti a schopnosť robiť zmeny. Zatiaľ sa do skupiny pre rodičov a blízkych LGBT ľudí prihlásili dvaja ľudia.
Iné podporné skupiny už v centre úspešne fungujú. Sú určené ľuďom prechádzajúcim coming outom a transrodovým ľuďom.
Komunitnú obývačku, ktorá by mohla byť pre návštevníkov centra akýmsi druhým domovom, navštevujú ľudia prevažne počas avizovaných kultúrnych akcií. „Ale nielen vtedy, počas týždňa sa u nás premelie veľa ľudí. Vypožičajú si knihu, prídu si oddýchnuť a pokecať, zobrať si edukačné materiály alebo kondómy, ktoré rozdávame vďaka Iniciatíve Inakosť a jej projektu prevencie,“ vraví Schlesinger.
Raz za čas im pribudne nový dobrovoľník alebo dobrovoľníčka, väčšinou mladí ľudia, ktorí chcú pomôcť s organizáciou Dúhového PRIDE Bratislava 2012 alebo pri práci Q-centra. Keďže majú wi-fi, v centre sa vraj zabavia aj tí introvertnejší.
Zakladatelia Q-centra sú veľmi spokojní s využívaním jeho služieb, hlavne tých, ktoré boli akútne potrebné a komunita nevedela, kde ich nájsť. „Myšlienka Q-centra je oveľa väčšia, ako sa môže zdať, čas ukáže, ako veľmi môže komunitné centrum posilniť svoju cieľovú skupinu,“ myslí si Schlesinger. Ak sa im podarí priestor udržať, v budúcnosti by sa oň radi viac delili s organizáciami a skupinami, ktoré vlastným priestorom nedisponujú.
Po pol roku fungovania chcú koordinátori na základe ankety s návštevníkmi centra zistiť, čo komunita potrebuje. „Čo sa týka vylepšenia priestorových možností, radi by sme v budúcnosti predĺžili otváracie hodiny centra aj na večerné, možno i nočné hodiny. V žiadnom prípade neplánujeme urobiť z priestoru bar alebo reštauráciu, ale presso stroj a nejaké domáce koláčiky s možnosťou posedieť si v Q-centre dlhšie by sa nám páčili,“ hovorí o plánoch do budúcnosti aktivistka. Na to však budú potrebovať dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní sa v Q-centre striedať.
Počet návštevníkov centra ťažko odhadnúť, bežia tu však dve podporné skupiny do týždňa, na ktorých sa dokopy zúčastní 15 – 20 ľudí. Právnička centra sa zaoberá približne dvomi prípadmi za týždeň, psychologička niekedy asi šiestimi. Pokiaľ je v týždni kultúrna akcia, jej návštevnosť sa pohybuje od 10 do 50 ľudí. Komunitnú obývačku, knižnicu a konzultačné služby k akademickým prácam využije do týždňa okolo 10 – 30 ľudí. Do internetovej poradne napíšu týždenne asi piati.