Pri práci štát zlyháva na každom kroku

 Na to, aby mohli začať podnikať, potrebujú preskúšanie z odbornej spôsobilosti, ale Živnostenská komora, ktorá tieto skúšky robila do konca minulého roka, ich už podľa zákona vykonávať nemôže. Žiadne nové inštitúcie, ktoré ju od januára mali vystriedať, však nevznikli. Štát tak podľa absolventov ukázal, že podnikanie podporuje iba na papieri.

„Chcela som požiadať o živnostenský list. Mala som potrebné doklady, chýbala mi iba skúška a prax. Keď som zavolala na Slovenskú živnostenskú komoru, povedali mi, že už skúšky nerobia. Vraj, aby som ešte dva mesiace počkala, potom sa uvidí. Minula som na to kopu peňazí, ktoré mi nikto nevráti, neprispel mi ani úrad práce. Som nezamestnaná, nedostávam ani podporu. Čo mám robiť?“ posťažovala sa Pravde Dana Zacharová, absolventka rekvalifikačného kurzu pre pedikérky.

Podobný osud postihol desiatky ľudí, ktorí sa preškoľovali na 34 profesií – kozmetičky, pedikérky, vizážistky, masérov, murárov, cukrárov či opravárov. Niektorí na kurz minuli vyše tristo eur, ďalšie peniaze vydali na náradie, pomôcky alebo cestovanie. Náklady sa tak neraz zdvihli až na 800 eur i viac.

Aby ľudia mohli podnikať v novom odbore, musia splniť tri podmienky – dokončiť rekvalifikačný kurz, ktorý zväčša trvá šesť až sedem týždňov, zložiť skúšku z odbornej spôsobilosti a absolvovať prax. Do konca minulého roku stačila polročná, či zostane v takom rozsahu i naďalej, nie je zatiaľ jasné. Až keď toto všetko absolventi dodržali, mohli získať živnostenské oprávnenie. Od januára sa však k živnosti už nedostanú. Nemajú ako – potrebné skúšky nemajú kde zložiť.

Na vine je zákon o celoživotnom vzdelávaní z decembra 2009. Väčšina jeho ustanovení platí už od februára 2010, ale časť, ktorá sa týka skúšok, vstúpila do platnosti až v januári tohto roku. Spôsobila chaos, lebo začala platiť skôr, ako na to boli vytvorené podmienky. Podľa zákona malo totiž ministerstvo školstva zriadiť inštitúcie, ktoré by v skúškach odbornej spôsobilosti nahradili živnostenskú komoru. Túto povinnosť si však rezort nesplnil.

„Znenie zákona je nevykonateľné. Nastala ťažká situácia a ministerstvo školstva vôbec nekoná,“ potvrdil predseda Slovenskej živnostenskej komory Vojtech Gottschall. Ako upozornil, k zákonu vlani niekoľkokrát zaslali pripomienky, navrhli aj to, aby sa našlo aspoň prechodné riešenie, no nepochodili. Podľa Gottschalla sa dá situácia riešiť dvoma spôsobmi – novelou zákona, ktorú však zatiaľ niet komu predložiť a platiť by začala možno až v septembri, alebo novou vyhláškou ministerstva. „Mohlo by sa zachovať aspoň to, čo platilo predtým. My sme pripravení. Čo bráni tomu, aby sa prijalo prechodné riešenie?“ pýta sa predseda živnostenskej komory.

Podľa Márie Gališovej, konateľky vzdelávacej agentúry AMOS-K, momentálna situácia diskriminuje všetkých absolventov i účastníkov rekvalifikačných kurzov. „Na to, aká je obrovská nezamestnanosť, je takýto prístup nepochopiteľný. Na naše kurzy chodí veľmi veľa žien, často majú i malé deti, chcú si pomôcť a štát im kladie prekážky. Teraz na živnosť čaká asi 40 alebo 50 našich absolventiek. Väčšinou sú z vidieka, aj z východu či Oravy,“ priblížila Gališová.

Ministerstvo školstva sa vyhlo vysvetleniu, prečo sa nepostaralo o to, aby systém skúšania plynule prešiel zo živnostenskej komory na nové inštitúcie. „Sieť škôl, ktoré budú vykonávať skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, bude ustanovená po prijatí vyhlášky o Národnej sústave kvalifikácií, ktorá sa predpokladá v máji tohto roka,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková. To však znamená, že absolventi rekvalifikačných kurzov nebudú mať šancu získať živnosť ešte niekoľko mesiacov.

Gališová pritom hovorí, že nejde o jediné prekážky kladené absolventom. Veľké problémy im spôsobuje už požiadavka, aby absolvovali prax. Bez nej živnosť nedostanú. Do júna 2010 pritom nijaká prax v odbore nutná nebola. Zmena pravidiel spôsobila zbytočné ťažkosti. Gališová uvádza príklad kozmetičky, ktorá už má živnosť a vlastný kozmetický salón, ale chcela by si to rozšíriť aj na pedikúru. Keď si však spraví rekvalifikáciu i na tento odbor, potrebuje prax. „Ako ju má získať? Má zavrieť svoj salón a hľadať si prácu, aby mala kvalifikáciu aj na pedikérku? To je proti zdravému rozumu,“ zdôraznila Gališová.

Pre chýbajúcu prax niektoré absolventky dokonca prišli o oprávnenie. Spravili si skúšku, ale ak do decembra 2011 nestihli prax, získané osvedčenie im prepadlo. Doplatila na to i Ivana Pajanková, ktorá si asi pred pol rokom spravila kurz pedikérky. O tom, že potrebuje prax, sa však dozvedela neskoro. „Keďže som mala prácu, nemohla som tú prax absolvovať. Znechutilo ma to. Koncom uplynulého roka mi potom došiel oznam, že mi oprávnenie odbornej spôsobilosti prepadá. Takto v našom štáte vyzerá podpora malého podnikania,“ poznamenala sklamaná absolventka rekvalifikačné­ho kurzu.