RTVS sa bráni, že jej neostáva nič iné, pretože jej to prikazuje zákon. Na to, aby sa reprezentant akejkoľvek strany dostal na obrazovku, totiž stačí, že ju zaregistruje ministerstvo vnútra a kandiduje v parlamentných voľbách. Odborníci tvrdia, že sa s tým nedá nič robiť a spoliehať sa dá len na zdravý rozum voličov.
„Je to daň, obeť demokracii. Nedá sa zabrániť tomu, aby sa prezentovali aj ľudia s nevkusom či možnými zlými úmyslami. Treba to vytrpieť,“ hovorí prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček.
Vo verejnoprávnom rozhlase aj v televízii má všetkých 26 kandidujúcich strán v diskusných programoch vyhradených po 23 minút. „Osoby, ktoré sa na diskusiách zúčastňujú, si ako svojich zástupcov vyberajú samotné politické strany, nie RTVS. Nemusia to byť len predsedovia strán. Ak by RTVS niektorým stranám neposkytla priestor, ktorý im pred voľbami garantuje zákon, dopustila by sa jeho porušenia,“ povedal hovorca RTVS Richard Šümeghy.
RTVS a vysielatelia s licenciou musia rozdeliť časy rovnomerne medzi kandidujúce politické strany, aby žiadna nebola znevýhodnená. „Dokonca, ak vysielací čas strany nevyužijú, RTVS je povinná odvysielať prázdny čas s upozornením, že strana svoju zákonnú možnosť nevyužila,“ doplnil Šümeghy.
„Médiá musia stav akceptovať. Otázkou je, koľko ľudí takéto kontroverzné osoby oslovia. Voľby sú v našom systéme najlepším sitom, hoci demokracia má úskalia a niekedy poskytuje priestor na uplatnenie aj neštandardným subjektom,“ hovorí analytik agentúry Polis Ján Baránek.
Podľa Zmečka by sa mali chrániť aj samotné médiá. „Možno by pomohla vysvetľovacia kampaň a dôkladnejšie označenie toho, že dané médium s prezentovanými názormi nemá nič spoločného. Upozorniť diváka, nech informáciám neprikladá väčšiu vážnosť iba preto, že sú odvysielané v kontexte seriózneho programu,“ odporúča.
Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík však upozorňuje, že akékoľvek hodnotenie konkrétnej relácie by televíziu mohlo dostať do problémov. Podľa neho je skôr na šikovnosti moderátora diskusie, aby divákom dal najavo, že rovnako ako médium, v ktorom pôsobí, je nezávislý. Diskutujúci sa majú prezentovať odpoveďami na jeho otázky. „Kým nejde o porušenie zákona, nikto nemá právo proti tomu zasahovať. Súvisí to s právom a slobodou občanov, so slobodou voľby,“ hovorí Mistrík.
Ministerstvo vnútra zaregistruje každú stranu, ale tá by nemala svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy. „Ak po registrácii stanov strana vyvíja činnosť, ktorá nie je v súlade s ústavou, ktokoľvek môže podať podnet na Generálnu prokuratúru,“ hovorí Natália Hattalová z komunikačného odboru ministerstva vnútra.
Na to, aby strana vznikla, je potrebných 10-tisíc podpisov. „To sa obchádza, napríklad Nora Mojsejová stranu kúpila. V zákone by som to upravil, aby to nebolo možné. Politická strana by mala odzrkadľovať určitý počet ľudí s rovnakým názorom. Ale keď to Ústredná volebná komisia schváli, rovnosť šancí musí byť. Bez ohľadu na to, kto to je,“ upozorňuje Baránek.