Tvrdia to župani, podľa ktorých navýšenie peňazí na platy, garantované premiérkou Ivetou Radičovou a ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom, nie je reálne zabezpečené. Rezort zdravotníctva tvrdí opak a postoj predsedov samosprávnych krajov hodnotí ako spolitizovanie problému pár dní pred voľbami.
Nemocnice nebudú podľa županov schopné platiť dodávateľom, vznikne problém so zabezpečením liekov, zdravotníckeho materiálu, platbami za energie, potravinami pre pacientov a s odvodmi za zamestnancov.
Zvýšenie platov v nemocniciach podľa predsedu združenia SK 8 a trnavského župana Tibora Mikuša predstavuje v priemere pre každú župnú nemocnicu 1 až 1,5 milióna eur ročne. V jednotlivých samosprávnych krajoch sa táto suma pohybuje od 4,5 milióna eur ročne v Trnavskom kraji až po 7,5 milióna eur v Žilinskom kraji.
V Banskobystrickom kraji navýšenie platov lekárov a zdravotných sestier podľa župana Vladimíra Maňku spôsobí nárast nákladov nemocníc o 25 až 30 percent. „Z tohto balíka im možno zostane 10 až 15 percent na ostatné veci okrem miezd a z toho sa žiť nedá. Nedajú sa nakúpiť lieky, zdravotnícky materiál, platiť energie. Nemocnice sú nútené buď porušovať zákon a neplatiť odvody za pracovníkov do poisťovní, alebo rušiť celé oddelenia a môžu zaniknúť aj celé zariadenia,“ povedal Maňka.
Aj podľa žilinského župana Juraja Blanára hrozí kolaps a krach krajských nemocníc. „Štátna poisťovňa nám navýšila len zlomok toho, čo je potrebné na zvýšenie platov lekárom a sestrám, súkromné poisťovne to odmietli absolútne. Dostávame sa do situácie, že od 1. apríla nebudú platby z poisťovní ani na mzdy. Hrozí, že sa nemocnice budú zadlžovať takým tempom, že nebudeme môcť uspokojiť veriteľov, bude hroziť kolaps a zatváranie nemocníc,“ povedal. Na zvýšenie platov v kraji potrebujú ročne 7,5 milióna eur. „Samosprávny kraj nemôže zo zákona na zvýšenie platov poskytovať vlastné zdroje, ktoré aj tak nemáme, lebo nám to neumožňuje zákon o rozpočtových pravidlách,“ dodal.
„Štát nám určuje, koľko máme platiť, ale zároveň nám veľmi prísne obmedzujú prostredníctvom zdravotných poisťovní príjmy do nemocníc. Vyslovene takto likvidujú naše nemocnice. Už niekoľko rokov robíme opatrenia na zníženie nákladov, ale takéto náhle a prudké zvýšenie platov nie je možné zvládnuť a pokračovať ďalej,“ uviedol trnavský župan Mikuš. Dodal, že nemocniciam v Trnavskom kraji, ktoré sú akciovými spoločnosťami, počas šiestich až ôsmich mesiacov pri neriešení problému hrozí, že sa môžu zo zákona ocitnúť v konkurze.
Ministerstvo zdravotníctva ubezpečuje, že všetko je v poriadku, a problém vidí v spolitizovaní problému pár dní pred voľbami. „Odmietame traumatizovanie pacientov vyhláseniami, že sa budú zatvárať nemocnice. Na takéto vyhlásenia nie je dôvod,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Podľa jej vyjadrenia zvýšenie platov lekárov je plne pokryté zo strany štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Fakt je, že platby musia zvýšiť aj súkromné zdravotné poisťovne, ministerstvo im to však nariadiť nemôže,“ povedala. V súčasnosti VšZP rokuje s nemocnicami o ďalšom navýšení, ktoré pokryje zvýšené platy sestier od apríla. Zollerová pripomenula, že aj nemocnice sa zaviazali, že budú efektívnejšie nakladať s peniazmi z poisťovní.
Župani očakávajú zásadné zmeny od novej vlády, s ktorou chcú čo najskôr rokovať. „Tento problém môže vyriešiť len vláda, ktorá jasne pochopí, že treba zmeniť spôsob financovania nemocníc, že nemôže určovať ich výdavky, teda platy lekárov a sestier, a pritom regulovať ich príjmy,“ vyhlásil Mikuš.