Ťažké kovy nevidno, ale sú zákerné

Škandál s posypovou soľou ukázal, aký je kontrolný systém nielen v Poľsku, Európe, ale aj na Slovensku nedokonalý. Upozorňuje na to slovenský vedec potravinár Peter Šimko, ktorý zároveň nabáda, aby ľudia nepodceňovali nebezpečenstvo hroziace z ťažkých kovov, ktoré posypová soľ obsahuje.

05.03.2012 12:00
debata

Profesor Peter Šimko zastupoval niekoľko rokov Slovensko vo Výbore pre potravinové kontaminanty a aditíva pri FAO – Svetovej organizácii pre poľnohospodárstvo a výživu.

Napadlo by vám, že cez soľ sa dostane nebezpečná látka do potravín?
Soľ nie je potravina, ale prídavná látka, kto by sa jej kontrolou zaoberal! Na jednej strane minister pôdohospodárstva čičíka spotrebiteľa, že odlíšime rožky vyrobené z mrazeného cesta od rožkov vyrobených z čerstvo umieseného cesta a na druhej strane nechávame takéto diery v oblasti kvality a najmä bezpečnosti potravín.

Moderné potraviny obsahujú z roka na rok sa predlžujúce zoznamy prídavných látok. Je ich vôbec možné všetky permanentne kontrolovať?
Robiť to systematicky sa takmer nedá, na to nie sú kapacity. Koľkokrát u nás zodpovední za posledných desať rokov skontrolovali kvalitu soli? Možno ani raz. Podvodníci v Poľsku si uvedomili trhlinu v kontrolnom systéme a urobili si výnosný biznis, keď posypovú soľ predávali ako potravinársku. Ako spotrebiteľa ma skutočne zaujíma, či som nekonzumoval vo výrobkoch poľskú soľ, ktorá mohla obsahovať životunebezpečné látky poškodzujúce moje zdravie. Je predsa verejným tajomstvom, že poľské výrobky predávajú nielen pojazdné predajne na severe Slovenska, ale regulárne aj veľké obchodné systémy po celej krajine.

Tisícky Slovákov sa vydávajú na potravinové nákupy do poľského pohraničia. Prekvapujúco mnohí veselo nakupovali aj v posledný víkend. Prevážia výhodné ceny aj pud sebazáchovy?
Predovšetkým by som všetkým optimistom pripomenul, že posypová soľ obsahuje ťažké kovy. Ich zákernosť spočíva v tom, že sa usadzujú v kostiach, obličkách a časom – nie zo dňa na deň – môžu vyvolať zlyhanie životne dôležitých ľadvín. Keď má človek 30–40 rokov, myslí si, že svet je gombička, ale keď mu v päťdesiatke odídu obličky a zostane na dialýze, život sa mu obráti naruby. Spotrebiteľ by mal pri výbere potravín sledovať predovšetkým ochranu svojho zdravia. Ale aj štát musí dbať o ochranu spotrebiteľa.

Čo si myslíte o kvalite poľských potravín? Zrejme ich nemožno všetky hodiť do jedného vreca.
Určite. Teraz sa však v plnej nahote ukazuje, ako kto zvládol predvstupové rokovania do Európskej únie. Slovensko vstupovalo do únie vybavené prísnym Potravinovým kódexom, ale Poľsko s cieľom urobiť dobrý biznis. S odstupom siedmich rokov nás Poliaci valcujú na celej čiare. Tým, že si vyjednali podstatne lepšie podmienky (viac výnimiek pre potravinárov) ako Slovensko, Česko a Maďarsko, majú podstatne nižšie náklady na výrobu. A ak k tomu prirátame ešte rôzne skryté podpory prostredníctvom daňovej a odvodovej politiky, potom slovenské potraviny nemajú šancu konkurovať poľským. Nehovoriac o tom, že slovenskí výrobcovia majú určitú hranicu kvality potravín, za ktorú nie sú ochotní zájsť.

Neuplynie rok, aby nevypukol veľký potravinový škandál. Aká je vôbec účinnosť mechanizmov, ktoré by mali zabrániť prieniku nebezpečných tovarov na trh?
Každý škandál, ktorý sme zažili či ešte len zažijeme, je dôkazom toho, že súčasný systém kontroly nie je dokonalý. Toto by si mal uvedomiť Brusel, jednotliví ministri a všetky kontrolné orgány. Nestačí kontrolovať len kvalitu potravín, ale treba sa zamerať na všetky surovinové prúdy, ktoré smerujú do chleba, klobás, salám, syrov atď. A toto, samozrejme, nie je možné urobiť len populárnymi rozhodnutiami á la rožky. Je to otázka celkovej filozofie kontroly potravín.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy