„Vždy chýbali rádiológovia, patológovia, anestéziológovia, ale dnes už pomaly začína byť problém aj s módnymi špecializáciami ako je gynekológia či zubné lekárstvo,“ hovorí prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. „Personálny manažment je u nás absolútne zlý. Vzniklo tu nejaké dvadsaťročné vákuum, pretože o túto problematiku sa nikto nestaral. Pre všetky odbornosti je typické, že lekári starnú, no mladí veľmi nepribúdajú,“ dodal.
Pásztorove slová potvrdzujú aj čísla z jednotlivých lekárskych fakúlt. Kým napríklad v roku 2010 pribudlo osem nových kožných lekárov, minulý rok ich bolo už len päť. Ešte horšie to je s očnými lekármi. V roku 2011 na celé Slovensko pribudli štyria. Alarmujúce čísla sa týkajú aj životne dôležitých odborov, ako je chirurgia. Kým v roku 2010 z univerzít vyšlo 11 nových chirurgov, minulý rok to boli už len šiesti a anestéziológovia dokonca nepribudli žiadni.
Okrem toho, že veľa špecialistov na Slovensku nepribúda, tí súčasní nemajú vytvorené podmienky na to, aby prijímali nových pacientov. Bránia im v tom limity od zdravotných poisťovní. Svoje o tom vie aj pacient Radovan z Bratislavy. „Ušná lekárka, ku ktorej som pôvodne chodil, nebola z môjho obvodu, tak ma jedného dňa odmietla ošetriť. Po dlhšom hľadaní som nakoniec našiel lekára, ktorý ma prijal. Aj od neho som si však vypočul asi polhodinovú prednášku, že by síce dokázal ošetriť tisíce pacientov od Dunaja po Tatry, ale nemôže prijať každého, lebo na to nemá limity od poisťovní. Keby to robil, tak môže ambulanciu zavrieť,“ posťažoval sa 35-ročný Bratislavčan.
Lepšia situácia je, pokiaľ ide o všeobecných lekárov. Tých podľa prodekana Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavla Sováka každoročne pribúda. Ako hovorí, len u nich vlani promovalo zo všeobecného lekárstva o 44 viac študentov ako rok predtým.
Podľa Pásztora to však nestačí. „Keby v súčasnosti odišli do dôchodku všetci obvodní lekári, chýbala by nám asi tretina,“ odhadol Pásztor. Je preto podľa neho potrebné zatraktívniť odbor všeobecného lekárstva a už študentov motivovať, aby si ho vyberali. „Napríklad tým, že im bude štát, v prípade, že si zvolia všeobecné lekárstvo, platiť sto alebo dvesto eur. Tak ako to robia Švédi alebo Holanďania,“ hovorí. Pomôcť by podľa neho mohlo aj zavedenie takzvaného rezidentného systému, ktorý funguje v zahraničí. Vďaka nemu je absolvent platený aj počas 36-mesačného prípravného obdobia, ktoré musí mladý lekár absolvovať, kým sa osamostatní.
Slovenská lekárska komora počty doktorov, ktorí odchádzajú do zahraničia, neeviduje. Podľa potvrdení o bezúhonnosti, ktoré sú potrebné za hranicami, sa však dá dedukovať, že nedostatok lekárov spôsobuje práve ich odchod do cudziny. Kým pred dvomi rokmi komora vydala 112 takýchto potvrdení, minulý rok sa ich počet zvýšil na 169. Počty novoregistrovaných členov komory, naopak, poklesli.