Opozícia by mohla mať dvoch podpredsedov parlamentu, chce troch

Opozícii ponúkne Smer v parlamente kreslá dvoch podpredsedov a šéfovanie niekoľkých výborov. Dvoch podpredsedov a predsedu chce víťazná strana obsadiť sama. Také sú podľa informácií Pravdy zámery Smeru. Pravdepodobným šéfom parlamentu by sa mal stať opäť Pavol Paška, ktorý bol v tejto funkcii v čase prvej vlády Roberta Fica.

14.03.2012 14:00
Národná rada, NRSR, parlament Foto:
Ilustračné foto
debata (91)

Okrem predsedov kontrolných výborov na kontrolu tajných služieb aj niektorých ďalších výborov by opozícia mala nominovať svojho človeka aj do Najvyššieho kontrolného úradu.

Dosluhujúci predseda parlamentu za KDH Pavol Hrušovský nechce počty ponúkaných kresiel komentovať, kým nie je definitívna dohoda. Za férové by považoval, keby opozícii patrili tri miesta podpredsedov snemovne zo štyroch.

V roku 2010 žiadal Smer ako víťaz volieb miesto šéfa parlamentu, napokon sa mu ušlo jedno miesto podpredsedu. Stal sa ním Robert Fico, ktorý však po ostrých sporoch so šéfom snemovne Richardom Sulíkom odmietol sedávať na mieste určenom pre podpredsedov.

KDH už záujem o miesto podpredsedu parlamentu prejavilo. Má sa ním stať predseda hnutia Ján Figeľ. O rovnaký post majú záujem aj Obyčajní ľudia. Líder hnutia Igor Matovič povedal, že takúto ponuku prijmú. Na kandidátovi sa mienia dohodnúť v rámci poslaneckého klubu.

S nástupom nového parlamentu jeho nový šéf tradične prezentuje zámer nastoliť novú politickú kultúru a zlepšiť obraz snemovne v očiach verejnosti. Politológ Michal Horský povedal, že ak nastupujúca vláda Roberta Fica začne používať avizované prvky korporatívnej demokracie a mnohé problémy bude riešiť priamo so zamestnávateľmi, odborármi či cirkvami, rola parlamentu klesne a debaty budú obmedzené. „Možno to navonok vylepší obraz pokojných rokovaní, ale fakticky to bude znamenať, že spoločnosť sa iba málo dozvie o dôležitých rozhodnutiach vlády a dohodách s korporáciami. Mŕtvy parlament môže vyzerať ako slušný parlament, ale je to obmedzenie parlamentnej demokracie,“ myslí si politológ.

Samotní politici sú zatiaľ opatrní vo vyjadreniach, či parlament čakajú ostré názorové konflikty. V minulom funkčnom období boli urážky na dennom poriadku a došlo dokonca aj k fyzickým potýčkam. Poslanec Igor Matovič sa dostal do fyzického konfliktu s poslancom SNS Rafaelom Rafajom.

Matovič za najzásadnejšiu zmenu politickej kultúry označil hlasovanie poslancov podľa ich svedomia a nie, ako chcú predsedovia strán. Myslí si však, že „naďalej to bude o cvičených opičkách, ktoré za banánik stlačia čokoľvek“. Poslanci jeho klubu chcú byť vzorom a podporia každý dobrý návrh bez ohľadu na to, kto ho predloží.

Poslanec Smeru Miroslav Číž tvrdí, že je predčasné hovoriť, aký bude nový parlament. Podľa neho predstava o integrácii spoločnosti v posledných dvoch rokoch mala význam a vyplynuli z nej aj úvahy o pravoľavých vládach. „Bojím sa, aby o pol roka nebola spoločnosť zase rozdelená na dva tábory. Na jednej strane Smer a na druhej strane masívne podporovaná opozícia médiami a akýkoľvek prostriedok bude dovolený,“ obáva sa Číž.

Podľa Pavla Hrušovského by si mali strany na začiatku povedať, že „tvrdá kritika politického oponenta je žiaduca, ale nemôže byť vulgárna alebo komická, ale odborná a primeraná ústavnému postaveniu poslancov“.

Ustanovujúca schôdza parlamentu sa uskutoční v stredu 4. apríla. Poslanci na nej zložia sľub a zvolia nové vedenie parlamentu a výborov.

91 debata chyba