„Všetci traja potrebujú imidžmejkrov a každý z nich musí na sebe ešte zapracovať,“ zhodnotil Figeľa, Lipšica a Žitňanskú odborník na reklamu Michal Ruttkay. Dodáva, že pokiaľ ide o vystupovanie či obliekanie, urobili za posledné mesiace výrazný pokrok, ale stačiť to nebude. „Žitňanská za dva roky spravila dosť významnú zmenu z hľadiska komunikácie, ale stále je to málo a treba nájsť trik, ako ju ešte posunúť ďalej. V prípade Figeľa sa už zrejme nie je kam posunúť. Jeho komunikácia bola posledné tri mesiace presnejšia a razantnejšia, ale to už je asi jeho vrchol,“ myslí si Ruttkay.
Výraznejší posun od predsedu KDH nečakajú ani politológovia. Ako vodcu novej pravice ho preto nevidia. „Figeľ je v politike už veľmi dlho a doteraz ešte nič neurobil. Je to nevýrazná osobnosť a ako vodca pravice by nemal autoritu,“ myslí si politológ Rastislav Tóth.
„Tým, že isté obdobie bol Figeľ v zahraničí ako európsky komisár, akoby sa na domácej scéne ešte neetabloval. Verejnosť ho nevníma ako výrazného lídra. Nijako výrazný nie je ani v prípade komunikácie s médiami, najmä pokiaľ ide o televíziu. Na obrazovke nemá žiadnu charizmu,“ hodnotí politologička Darina Malová.
Odborník na reklamu Igor Brossmann ide ešte ďalej, keď za Figeľovu najvýraznejšiu črtu označuje jeho „nudnosť“. „Preto sa viac ako za lídra pravice hodí do európskych štruktúr alebo za prezidenta,“ myslí si Brossmann.
Osobnosť, ktorá by mohla byť lídrom pravice, nevidia odborníci ani v Žitňanskej. Tá je podľa nich dobrá maximálne na zastavenie prepadu SDKÚ. „Ona je taký dobrý úradník, ale naozaj nie je lídrom. Nie je to vodcovský typ, ktorý by dokázal vysloviť víziu a ktorého by tí ostatní aj akceptovali,“ povedal Tóth. Na to, aby Žitňanskú akceptovali jej politickí rivali aj verejnosť, by sa podľa neho musela inak, tak „thatcherovsky“ správať. „Ona je dosť ufňukaná, musela by vedieť rozprávať a neužgŕňať sa. Nejaký imidžmejker by ju musel chytiť do ruky, aby vedela, ako sa má obliekať, tváriť…“ dodal Tóth.
Podľa Brossmanna Žitňanskú znevýhodňuje aj to, že je žena. „Slovenská spoločnosť je vo svojej podstate veľmi tradične orientovaná, a teda patriarchálna,“ povedal.
Najväčšie predpoklady pozdvihnúť pravicu má podľa odborníkov podpredseda KDH Daniel Lipšic, ktorý momentálne uvažuje o kandidatúre na predsedu hnutia. „KDH mohlo osloviť mnohých sklamaných pravicových voličov. Ale nie je to o mne, budem hovoriť s ľuďmi v KDH. Musím si odpovedať na otázku, či budem prínosom pre KDH, či zvýšim preferencie a prelomíme tých zakliatych osem percent,“ povedal Lipšic.
„Je dostatočne agresívny. Ak v sebe nájde nejaké tvorivé myšlienky a prestane vystupovať ako sólo jazdec, môže ašpirovať na inovatívnu osobu, ktorá by dala pravici nejakú myšlienku. Jeho vyjadrenia o tom, koho všetkého zavrie do basy, zatiaľ na nejaký program nestačia,“ hodnotí Tóth.
„V minulosti sa Lipšic presadil reformami v oblasti spravodlivosti, hoci to boli kontroverzné opatrenia ako trikrát a dosť. Takže z tohto hľadiska má výhodu. Pokiaľ ide aj o mediálnu komunikáciu, je najvýraznejší,“ myslí si o ňom Malová.
Za najlepšiu zo spomínaných možností považuje Lipšica aj Brossmann. „Má skúsenosti so silovým rezortom, čo je v zákulisných politických stratégiách a taktikách veľká výhoda. Ďalšou jeho významnou devízou je fakt, že nijako neskrýva svoje ambície, ale jasne ich deklaruje. To slovenským voličom imponuje,“ myslí si Brossmann, ktorý za najväčšiu Lipšicovu nevýhodu považuje to, že pôsobí príliš mlado.
Podľa odborníkov sa však nakoniec lídrom pravice môže stať úplne niekto iný. Hlavnú úlohu pritom nebude zohrávať rázne vystupovanie či dobrý imidž. „Toto je viac o emóciách a víziách, ktoré by mala vedúca osobnosť priniesť. Ak je strana vnímaná ako niečo staromódne, tak jej nepomôže ani imidž mladého človeka,“ hovorí Ruttkay.
To, čo budú pravicové strany potrebovať najviac, aby sa opäť dostali do priazne voličov, je myšlienka. „Budú musieť definovať, čo je pravica. Lebo to nie je Antifico, ale je to jeden zo spôsobov riadenia spoločnosti. Ponúkame jasnú alternatívu – to je také prvomájové heslo. Kde je to, čo ponúkajú? Treba to jasne pomenovať, lebo diaľnice nie sú to, čo Slovensku najviac chýba,“ povedal Tóth.