Archeológ a vedúci výskumu unikátnej hrobky pri Matejovciach, Karol Pieta, odhaľuje najnovšie zistenia. Prvé predmety z nej po šiestich rokoch výskumu konečne uvidí aj verejnosť.
Čo viete povedať o veľmožovi? Ako vyzeral?
Bol to urastený mladý muž. Mal 25 až 30 rokov, meral 178 centimetrov, čo bola na tú dobu slušná výška. Zachovala sa však len tretina kostry. Všetko porozhadzovali vykrádači hrobov, keď prehľadávali ostatky.
Od objavu nálezu sa spomína rok 378, je vyrazený na rímskej zlatej minci v hrobe. Viete spresniť dátum, kedy žil?
Rádiokarbónová analýza predmetov z hrobky nám dala podobný údaj. Rok 380 plus mínus 27 rokov. Stále sa pohybujeme okolo roku 400, čo je začiatok sťahovania národov. Najprv Huni vyvolali veľký pohyb v eurázijskom priestore. Narážali na germánske kmene, tie zatlačili na ďalšie kmene, niektoré porazili, iné utekali, a tak sa vlastne celý pôvodne statický obraz začal hýbať. Tento mladý náčelník sa určite podieľal na chaose tej doby.
A kto to vlastne bol? Vandal, Vizigót, Longobard?
Etnické určenie je náročná úloha. Veď už kniežacie rody zo začiatku stredoveku boli etnicky zmiešané. Uhorskí Arpádovci dávno neboli čistí Maďari, pretože mali manželky z okolitých končín, najmä zo slovanských kniežatstiev. Podobne to bolo aj v tomto prípade, počas sťahovania národov. Dnešná veda však dokáže vyriešiť otázku, odkiaľ prišiel. Máme šťastie, že sa nám zachovali tri zuby, ktoré nám ju pomôžu zodpovedať.
Prečo práve zuby?
Pretože zuby sú najlepšie na stronciovú analýzu. Stroncium je ťažký kov, ktorý sa usádza v kostiach, a podľa jeho množstva a kombinácie s inými stopovými prvkami sa dá celkom presne identifikovať, kde ten človek vyrastal. Alebo kde sa narodil. Tieto výsledky zatiaľ nemáme, no máme hotovú analýzu DNA, ktorá prekvapujúco poukazuje na priestor medzi Volgou a Uralom.
Nemal k nám prísť zo severu, ako to na začiatku tvrdili odborníci?
Franský kupec Samo sa stal slovanským kráľom. Prečo by sa aj muž z východu nemohol stať vodcom nejakých etnických skupín u nás? Analýzu DNA sme dali zopakovať, aby sme mali istotu. Robilo to laboratórium v Budapešti, pošleme to ešte do Nemecka.
Aké kmene vtedy žili medzi Volgou a Uralom?
Až tak detailne to zatiaľ nepoznáme. Vieme, že okolo roku 375 Huni zatlačili na germánskych Gótov, ktorí sídlili v južnom Rusku a na Ukrajine okolo Krymu. Prvá zmienka o týchto pohyboch na našom území je z roku 406. Žili tu Svébi, germánske kmene, ktoré 400 rokov obývali juhozápad Slovenska. Boli tu aj Alani a tiež Vandali, ktorí žili v oblasti za Karpatmi, no aj na východe Slovenska. Všetky kmene sa pohli a tie ohromné zástupy ľudí prekročili Rýn a vpadli do Galie, dnešného Francúzska. Práve tento nález má veľký význam pre poznanie tohto dramatického obdobia.
A čo vám hrobka prezradila o krajine pod Tatrami?
V tej dobe sa znovu intenzívne osídlila Orava, Liptov, Spiš, ale to nám napovedajú skôr okolité výskumy. Nejaké nové kmene tu intenzívne ťažili železnú rudu. Neboli tu len nejakí žoldnieri, čo tu len pobehovali, ale ľudia, ktorí tu pracovali. Neskôr tento priestor opustili v rámci veľkého pohybu národov. Domnievame sa, že náčelník patril k tejto skupine. Neďaleko pri Kežmarku bola veľmi bohatá osada, odkiaľ máme nálezy pochádzajúce až zo severnej Afriky alebo z východného Stredomoria. Určite to boli ľudia, čo mali vplyvné kontakty.
Dá sa špecifikovať spoločenské postavenie? Bol to ich kráľ, knieža?
Z tej doby máme k dispozícii len antické pramene a tie neboli v pomenovaniach panovníkov ustálené. Raz ich volali tak a raz tak. Niekedy dux, čo je vojvoda, alebo regulus, malý kráľ alebo králik. Určite patril k úzkej hornej spoločenskej vrstve. Jeho postavenie sa dá poznať podľa honosnosti jeho pohrebu, to tu bolo mimoriadne. Hoci inventár je totálne vykradnutý a nevieme, čo všetko mal pri sebe.
Zlodeji vám nechali aspoň časť odevov. Ako sa obliekal?
Rekonštrukcia ešte nie je hotová. Ešte len rozbaľujeme tie balíky, čo je hrozná robota. Pracuje sa v maskách pod operačným mikroskopom. Na veľkom priestore sú rozptýlené zlaté vlákna… Mal zrejme honosný odev pretkávaný a vyšívaný zlatom. Máme tiež časti z jemnej bohato zdobenej kože, všetko sú to však len fragmenty a ťažko zatiaľ povedať, ku ktorej časti odevu patrili. Zachovala sa aj jedna topánka. Pracujú s tým špecialisti na textil a odev, od nás je to kolegyňa Tereza Štolcová.
Kolega vám pred chvíľou priniesol bronzové vedro z hrobky. Čo v ňom bolo?
Tipoval by som nápoj, varené víno s klinčekmi a škoricou. Vedrá sa používali počas stolovania antického štýlu. Víno sa cedilo a naberalo do pohárov. Dnu sú pôvodné usadeniny, ich prvá analýza nám zatiaľ nevyšla, skúsime ešte ďalšie laboratóriá.
Veľmož z Popradu sa tiež rád hral. Mohli by ste prezradiť viac?
Hry bývajú bežne súčasťou výbavy mocných vtedajšieho sveta. Väčšinou sa nám zachovali len hracie kamene, no v tomto výnimočnom prípade aj pekne vyrezávaná hracia doska. Z jednej strany je šachovnica a z druhej mlyn. Hralo sa so sklenými kameňmi, je tam aj dáma, aj pešiaci, jedny figúrky sú z bieleho mliečneho skla, druhé sú tmavozelené. Sú to hry, ktoré pochádzajú zo starej antiky a hrajú sa dodnes.
V hrobke sa zachoval drevený nábytok. A práve vďaka drevu sa vraj dá úplne presne určiť rok a dokonca ročné obdobie. Či v tomto prípade sa to nedá?
Ideálne časové určenie je naozaj pomocou dreva podľa letokruhov. Tie sú ako odtlačky prstov, za tisíc rokov nenájdete dva rovnaké letokruhy. Na nábytok však boli použité exkluzívne dreviny, pre ktoré nie je vypracovaná metóda. Dá sa to pri dube alebo jedli, stavba hrobky je však zo smrekovca, nábytok je z tisu a z topoľa.
Exkluzívny bol aj spôsob konzervácie nábytku, vo vákuových komorách z európskeho kozmického programu. S čím nezvyčajným ste sa v nemeckom Schleswigu ešte stretli?
Nemeckí kolegovia vymysleli napríklad špeciálnu metódu kontrolovaného vysušovania obrovských štvormetrových brvien, ktoré sa nezmestili do tých vákuových komôr. Nemusia sa používať rôzne chemikálie, je to šetrnejšie a najmä lacné. To bol ten hlavný motív.
Nedávno vám Akadémia škrtla peniaze na veľké výskumy vrátane tohto. Celkový odhad na tento projekt je milión a 150-tisíc eur. Nespomalia sa teraz práce?
Žiaľbohu, alebo chvalabohu to prevažne sponzorujú nemeckí partneri. Ak by sa zastavili práce, celý proces by sa narušil, tak dúfame, že sa nám podarí presvedčiť príslušné kruhy, aby sa Slovensko na spolufinancovaní takého skvelého vlastného objavu aj dôstojne spolupodieľalo. Pre Nemcov je to prestíž spracovávať taký významný nález. Mínus je ten, že im blokujeme laboratóriá, ktoré by možno využívali inak, komerčnejšie, pretože ani tam to teraz nie je sveta žiť.
Skúmajú to Nemci, Dáni, dávajú na to státisíce eur a skončí to nakoniec na Slovensku. Robia to naozaj nezištne?
O tom je veda. Je trochu cítiť, že je to germánsky náčelník, preto to radi robia. Ale je vylúčené, aby si niečo ponechali. Sú vedeckí spoluautori, majú všetku tú slávu. Môžu si urobiť kópie nábytkov, to je legitímne, ale originály sa musia vrátiť. Práca na takomto výskume je ten najväčší benefit. Výskum púta pozornosť. Chodia tam celé procesie, vedci sú zvedaví, ako sa to konzervuje. Dizajnéri sú veľmi zvedaví na nábytok.
Dizajnéri?
Nuž, nábytok z tohto obdobia sa nikde v Európe nezachoval. Možno je pár kusov v severnom Nemecku, no nie z honosného prostredia. Aj preto je tento súbor jedinečný. Veľa kusov vyrobili na sústruhu. Napríklad stôl má okrúhlu tabuľu s priemerom 93 centimetrov a celé je to vytočené na sústruhu z jedného kusa dreva. Vyzerá ako kaviarenský stolík. Zachoval sa celý.
Väčšinu nábytku ste však našli v troskách. Darí sa vám to skladať?
Zachovalo sa aj ležadlo, stolček, kreslo, ktoré sa dajú zostaviť. Nábytok bol obložený striebrom, ktoré zbojníci postŕhali. No zachovali sa strieborné nity a časti plechov, rôzne honosne zdobené kúsky. Veľa vecí pri rabovaní povyhadzovali von, a tak to, čo vyhodili hore, zotlelo a stratilo sa.
A kedy to konečne uvidíme? A kde?
Nejaké drobnosti sú už tu. Veľká zásielka so všetkým nábytkom príde, len čo to dovolí počasie, predpokladám, že to bude niekedy v marci. Chceli by sme potom urobiť takú malú výstavku v Bratislave, zatiaľ by sa tu prezentoval nábytok a zachovaný drobný inventár. Rokujeme s ministerstvom kultúry o mieste výstavy. Inak celá hrobka je ohromne veľká, má hmotnosť 12 ton. Jeden obrovský kamión to viezol do Nemecka a v približne rovnakom objeme dovezie nazad. Konečný dátum je rok 2015. Vtedy by už všetko malo byť doma.
Od začiatku je tu vízia hrobky postavenej pri Poprade, v pozadí Tatry… Je to reálne?
Rysuje sa to tak, že hrob bude nakoniec vystavený priamo v Podtatranskom múzeu v Poprade. Pôvodná predstava bola, že sa vybuduje nový pavilón s výhľadom na tatranské končiare, neďaleko nálezu. Napríklad v Spišskej Sobote, bola by to veľká turistická atrakcia. No zatiaľ to bude takto, vnútri. Súčasné riešenie nie je zlé, ale nie je ideálne.
Hrobka je veľká skladačka, ktorú ste najprv rozoberali a v roku 2015 ju budete nanovo skladať. Koľko dielikov ste ešte nepreskúmali?
Podlahu sme vyberali v blokoch bez toho, aby sme ju prezerali. Zamrazila sa teraz sa rozmrazuje, vysušuje a podrobne skúma. Zo 46 blokov máme hotovú asi polovicu, takže všeličo ešte nepoznáme. V záverečnej fáze budeme nanovo skladať samotnú drevenicu a sarkofág. Všetky drevá sú očíslované, má to strop. Je to na 95 percent zachovaná stavba. Niečo absolútne úžasné. Chýbajú jedine tri trámy zo stropu, ktoré zlodeji vyniesli, ďalšie tri presekali. Ale aspoň bude vidno dnu.
Karol Pieta (70)
Je držiteľ Zlatej medaily SAV, Krištáľového krídla, Pribinovho kríža, vedúci archeologických výskumov v Poprade-Matejovciach, v Bojnej, v Liptovskej Mare, v Kuvajte, vyštudoval Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, narodil sa v Nitre.