Aj keď SDKÚ, KDH či SaS začali hovoriť o koordinovanej spolupráci, prvé spory už prepukli. „Pravica má vážny vnútorný problém, keďže si musí poradiť jednak s hľadaním vlastnej identity a až potom sa dá diskutovať o spoločnom postupe. Myslím, že si bude musieť ujasniť aj to, kto bude jej tvárou a či bude postupovať jednotne, alebo každá strana bude mať vlastnú agendu,“ hovorí politológ Juraj Marušiak.
Súhlasí s ním aj Tomáš Koziak, podľa ktorého by navyše terajšie turbulencie typické pri delení funkcií po voľbách mali pomaly utíchnuť. „Všetko závisí od toho, či si opozičné strany dokážu uvedomiť, že jediná šanca, ako uspieť v ďalších voľbách je, už teraz si vytvoriť konštruktívnu platformu voči tomu, čo bude predstavovať jednofarebná vláda Smeru,“ myslí si politológ. „Ak si neuvedomia, že spolupráca pravice je jediný spôsob, ako sa so vzniknutou situáciou vysporiadať, Smer to bude mať veľmi jednoduché nielen v tomto volebnom období, ale aj v nasledujúcich voľbách,“ pokračuje Koziak.
Počas minulej vlády Roberta Fica sa opozičné strany dokázali koordinovať aspoň na pravidelných stretnutiach. „Pochybujem, že by sa mohlo niečo také zopakovať, pretože Obyčajní ľudia sú mimo hlavného prúdu a zvyšní opoziční predstavitelia sú príliš slabí na to, aby voči Smeru mohli predstavovať vážnejšiu skupinu,“ vraví sociológ Pavel Haulík, podľa ktorého sa snaha o výraznejšiu spoluprácu bude posilňovať skôr na konci volebného obdobia.
Aj keď samotný Matovič nedávno odkázal, že sa chystá vytvárať konštruktívnu opozíciu a nebráni sa akejkoľvek spolupráci, prípadné problémy očakávajú analytici práve od skupiny okolo neho.
„Jeho frakcia je slabinou, lebo ich správanie je nepredvídateľné. Na druhej strane je v klube veľa nezávislých kandidátov, ktorých Matovič ani nemôže viazať nejakou straníckou disciplínou a ak by chceli, môžu pôsobiť aj ako nezávislí poslanci mimo klubu,“ upozorňuje Marušiak.
„Spolu s Alojzom Hlinom v parlamente pravdepodobne vytvoria zaujímavý tandem a nebude to o šašovstve, ale o tom, že parlamentné debaty budú dramatickejšie či emotívnejšie a dočkáme sa možno nejakých nekonvenčných zásahov do chodu parlamentu a hádam aj nejakých transparentov,“ očakáva Koziak.
Funkčnosť opozície podľa analytikov ovplyvní aj spolupráca s väčšinovým Smerom. Ten totiž podobne ako pravica dosiaľ bude pri schvaľovaní ústavných zákonov potrebovať podporu ďalších strán. „Môže si na to požičiavať časť opozičných strán za niečo z ich programu. To tiež nebude prispievať k súdržnosti zvyšných strán,“ vysvetľuje Koziak.
Kým od KDH sa očakáva spolupráca pri sociálnych témach, v otázke menšín zas analytici čakajú prikývnutie Mostu – Híd. Najďalej by podľa nich mali mať SaS a Obyčajní ľudia. „Veľa však bude závisieť aj od toho, ako sa situácia vyvinie aj v samotnom Smere, kde ak by došlo k nejakej destabilizácii, bola by to úplne iná situácia,“ uzatvára Marušiak.