Na témy ako marihuana a registrované partnerstvá nalákala SaS pred voľbami 2010 tisíce najmä mladých ľudí. Aj vďaka nim potom ako politický nováčik získala 12 percent voličských hlasov, 22 poslaneckých mandátov a stala sa druhou najsilnejšou vládnou stranou. Vo zvyšku koalície však pre svoje kľúčové témy pochopenie nenašla. No zároveň ani za ne príliš nebojovala. Skôr okamžite rezignovala. Teraz sa tému marihuany snaží dostať do hry opäť. Podľa politológa Tomáša Koziaka však nemá šancu.
Slová politológa potvrdzujú aj vzájomné odkazy SaS a Smeru z posledných dní. SaS vo štvrtok vyrukovala s informáciou, že s marihuanou v Smere našla podporu. „Sme veľmi radi, že Smer reflektoval našu ponuku v oblasti občianskych slobôd,“ oznámil po štvrtkovom povolebnom stretnutí predstaviteľov všetkých parlamentných strán podpredseda liberálov Juraj Miškov. Ponuka podľa neho spočívala v tom, že SaS pomôže Smeru s ekonomickými riešeniami a očakáva za to pomoc s dekriminalizáciou marihuany. „Mal som pocit, že to bude možné,“ zdôraznil Miškov.
Hneď vzápätí však nasledovalo ostré dementi druhej strany. „Mrzí nás, že pán Miškov účelovými dezinterpretáciami znížil úroveň a význam okrúhleho stola. Smer ekonomický program SaS nechce ani nepotrebuje, pretože má vlastný, s ktorým vyhral voľby. Predseda Robert Fico hovoril len o zmierňovaní trestov za niektoré skutky, pretože vzniká reálny problém s preplnenosťou väzníc. Odporúčame Jurajovi Miškovovi mať nabudúce pri rokovaniach čistú hlavu, čo určite pomôže jeho koncentrácii,“ zareagoval hovorca Smeru Erik Tomáš.
Podľa Koziaka by sulíkovci „mohli preraziť akurát s niektorými okrajovými návrhmi z iných oblastí, no len za cenu kompromisov a ústupkov Smeru“. Aj to však podľa neho bude platiť iba v prípade, ak sa medzi Smerom a SaS nevystupňujú do neúnosnej miery rozpory v eurootázkach. „Vtedy by sa z princípu nedohodli ani na tom, s čím by inak nemali žiadny problém.“
„Ak sulíkovci niekde môžu nazbierať politické body, tak je to v európskych témach. Bude ich tým viac, čím horšie sa bude vyvíjať situácia v eurozóne a celej Európskej únii,“ hovorí politológ s tým, že po odchode SNS z parlamentu zostala SaS jedinou stranou, ktorá je principiálne proti eurovalu a finančnej pomoci zadlženým štátom.
Práve svojím postojom k eurovalu SaS položila vládu, čím zohrala podstatnú úlohu pri rozkole v pravici, ktorá napokon katastrofálne prepadla vo voľbách.
Liberáli sa výsledkom tesne nad päť percent sotva prešmykli do parlamentu, ich budúci parlamentný klub sa scvrkne na polovicu. Snaží sa preto získať voličov späť a volí už raz osvedčený spôsob. Predseda Richard Sulík vyhlasuje, že jeho strana už nie je viazaná koaličnou zmluvou a bude tvrdo a intenzívne presadzovať programové body, ktoré „zvyšujú osobnú slobodu jednotlivca“.
Na to, aká bude skutočná miera tejto snahy, si však treba počkať. SaS je predovšetkým ďalšia z pravicových strán, ktorá po voľbách hľadá sama seba. Odborníci jej volebný výsledok označujú za fiasko. Pripomínajú, že za necelé dva roky stratila 160-tisíc voličov a zostalo jej ich len zhruba 150-tisíc. Takmer 220-tisíc občanov pritom volilo Obyčajných ľudí Igora Matoviča, ktorý sa do minulého parlamentu prekrúžkoval zo 150. miesta na kandidátke liberálov.
Sulík napriek týmto číslam vystupuje sebavedomo a optimisticky. Podľa neho strana jasne preukázala životaschopnosť, keďže „po 22 rokoch je prvou skutočne novou stranou, ktorá sa opätovne dostala do parlamentu“. Jedenástku súčasných poslancov SaS v parlamente považuje za „mimoriadne kvalitnú zostavu“. Pripomína, že okrem neho, bývalého predsedu parlamentu, sú v nej až štyria ministri a dvaja štátni tajomníci Radičovej kabinetu.
Jeden z nich, exminister obrany Ľubomír Galko však už čoskoro môže čeliť obvineniu v kauze škandalózneho a nezákonného odpočúvania novinárov Pravdy, riaditeľa televízie TA3 a radu ďalších osôb. Niekoľko príslušníkov vojenskej kontrarozviedky, ktorá odpočúvanie vykonávala, už totiž prokuratúra obvinila a niektorí vypovedali, že konali na jeho príkaz.
Ďalší bývalí ministri, Jozef Mihál, Juraj Miškov a Daniel Krajcer takisto vo svojich rezortoch veľmi nepresvedčili, urobili niektoré kontroverzné rozhodnutia a dôležité zákony nepresadili, čo zväčša pripísali nedostatku času v skrátenom funkčnom období. Mihálova štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová s pridelenou rómskou agendou ani nepohla. Miškovov štátny tajomník Martin Chren zase na poste predčasne skončil pre kauzu hayekovci.
Kontroverznou postavou klubu bude aj Peter Osuský, ktorý sa v minulom volebnom období dostal do parlamentu na kandidátke Mostu – Híd ako člen frakcie konzervatívnej OKS, ktorá o registrovaných partnerstvách a drogách nechcela ani počuť. No po páde vlády ohlásil prestup k liberálom a ochotu podporovať ich agendu.
Koziak preto Sulíkove hodnotenia považuje za príliš nadnesené. „V podstate sa do parlamentu za SaS dostali jediné známe tváre, ktoré táto malá strana s asi 300 členmi môže voličom ponúknuť,“ uvažuje. Podľa neho hoci sa SaS nestala „stranou na jedno použitie“, je otvorenou otázkou, či nezostane iba „na dve“. „Priestor pre liberálnu stranu pritom na Slovensku je, preukázalo sa to už v niekoľkých voľbách,“ uzatvára politológ.