Odborník na štátnu správu Ľubomír Plai hovorí, že reforma ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy je na spadnutie už dlhšie. „Alternatív, ktoré vyzerajú ako racionálne riešenie, je veľa, len treba nájsť odvahu urobiť politické rozhodnutie. Ak by to nová vláda dokázala, mohlo by sa to prejaviť výraznejším šetrením financií,“ mieni Plai. Podľa neho by sa dala verejná správa racionalizovať napríklad tak, že všetky obslužné činnosti, investície, správna nehnuteľností by sa sústredili pod jeden rezort, ktorý by to robil za všetkých.
V Smere zvažujú zlúčiť rezorty školstva a kultúry, sociálnych vecí a zdravotníctva, vnútra a obrany. Do jedného celku by sa spojili aj vojenské a civilné tajné služby. Splynúť má Protimonopolný úrad s Úradom pre verejné obstarávanie. Zrušiť sa má aj Fond národného majetku.
Politológ Michal Horský odporúča zatiaľ hodnotiť iniciatívy budúcej vlády veľmi opatrne, pretože zlučovanie či rušenie ministerstiev v minulosti nedopadlo najlepšie. „Treba vyčkať na prvé kroky vlády, aj keď zoštíhľovanie štátnej administratívy a verejnej správy je očakávané a prospešné,“ povedal Horský.
Vnútro a obrana
Veľké nóvum by predstavoval spoločný rezort vnútra a obrany. Exminister obrany za SDKÚ Martin Fedor poukázal na to, že prísny rezortizmus v oblasti bezpečnosti v minulosti neprispieval k efektivite štátu. „Sám som poukazoval na prípady, kedy by sa niektoré úlohy dokázali realizovať spoločne. Hovorím o spoločnej letke, niektorých spoločných útvaroch, o verejnom obstarávaní,“ povedal Fedor. Vidí preto obrovskú efektívnosť v tom, keby obidva rezorty spolupracovali čo najužšie. „Zle by bolo, keby sa začalo od integrácie štruktúry. Najdôležitejšie je začať integráciou úloh,“ vysvetlil Fedor.
Naopak, bezpečnostný analytik Ivo Samson spájanie ministerstiev vnútra a obrany považuje za absurdné a podľa neho to ani neprejde. „Považujem takmer za vylúčené, aby toto budúci premiér akceptoval. Tým by sa Slovensko dostalo do situácie, kedy by bolo v rámci EÚ úplným špecifikom.“ Samson však vidí aj oporné body, ako takýto projekt vysvetliť. Podľa neho časť zahraničných misií preberá EÚ. Sú to práce policajného charakteru v Kosove, prípadne v Bosne, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra a dochádza tak určitému prelínaniu kompetencií.
Zámer Smeru zlúčiť SIS s Vojenskou spravodajskou službou a Vojenským obranným spravodajstvom nie je ojedinelý. Spomínal sa už v predvolebnom období aj vo vládnych stranách. Bola to reakcia na škandály v tajných službách súvisiace so spisom Gorila alebo s pochybným odpočúvaním vojenskou kontrarozviedkou.
Podľa Samsona by síce došlo k spojeniu služieb, ale autonómne by fungovala vojenská rozviedka, vojenská kontrarozviedka a civilná spravodajská služba. „Formálne by išlo o zlúčenie, ale aj v tomto prípade by existovali viac-menej samostatné odbory, ktoré by mali problém s tým, aby utajovali skutočnosti pred ostatnými odbormi, ako to býva aj vo viac demokratických štátoch, ako je SR,“ upozornil analytik.
Školstvo a kultúra
Pochybnosti o zlúčení rezortov školstva a kultúry majú politici, ktorí sa v týchto oblastiach dlhodobo pohybujú. Exministrovi školstva Martinovi Froncovi z KDH sa takýto zámer nepozdáva. Podľa neho už teraz je školstvo širokospektrálny rezort s veľmi rôznorodou agendou. Poslanec Smeru Dušan Jarjabek sa zase obáva, že v spojenom rezorte by bola dominancia školstva na úkor kultúry. „V tejto chvíli neviem na to odpovedať, musel by som vidieť, ako sa to prejaví na rozpočte. Skôr vidím problém v tom, že by nám akosi zanikla kultúra, o médiách ani nehovoriac,“ dodal Jarjabek.
Sociálne veci a zdravotníctvo
Na zlučovanie ministerstiev sociálnych vecí a zdravotníctva odborníci jednotný názor zatiaľ nemajú. O úspore ako hlavnom dôvode spájania niektorí z nich pochybujú. „Keby nemali tieto dva rezorty problémy, asi by to bolo možné. Momentálne by to však nebolo najlepšie riešenie. Mohol by sa preferovať jeden rezort pred druhým. Záležalo by, kto by to viedol,“ myslí si prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula.
Sociologička SAV Zuzana Kusá túto možnosť úplne nezavrhuje. „Ak sa zachová štruktúra oddelení, nezáleží na tom, koľko sekcií bude združovať jedno ministerstvo. Skôr bude záležať na tom, ako budú tieto sekcie fungovať a ako si nastavia spoluprácu s dotknutou verejnosťou,“ povedala Kusá. Podľa nej by mohlo mať spojenie ministerstiev aj výhody. „Súčasné oddelené fungovanie rezortov prinieslo aj to, že určitá problematika je územím nikoho a jedno ministerstvo sa vyhovára na druhé. Po spojení sa môže stať, že zanedbaná oblasť, akou je napríklad starostlivosť o dlhodobo chorých, bude mať komu patriť,“ myslí si.
Doterajší predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Július Brocka (KDH) si zlučovanie rezortov nevie predstaviť. „Znamená to sťahovanie, zmenu tabúľ, organizačných štruktúr, ktoré odčerpajú veľa energie tým, čo to budú musieť robiť a nebudú mať čas venovať sa vecným problémom, ktoré ľudí trápia.“ Podľa Brocku ide o dva diametrálne odlišné rezorty.
Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer) s ním nesúhlasí. „Obe ministerstvá majú množstvo oblastí, ktoré sa prelínajú. Spoločná kasa by mohla motivovať lekárov, aby čo najskôr odliečili pacientov, aby sa skrátila ich práceneschopnosť a ušetrili by sa peniaze v rezorte práce a mohli by ísť do zdravotníctva,“ povedal Raši.
Spravodlivosť
Robert Fico naznačil aj možnosť zrušenia rezortu spravodlivosti, podľa informácií je to však zatiaľ len „v rovine úvah“. „Je to jedna z množstva možností, ako ušetriť,“ uviedol zdroj z vedenia Smeru. Odborníci považujú takýto scenár za nežiaduci.
Zlučovanie silových rezortov by podľa nich znamenalo koncentráciu mocenských štruktúr a nepomohlo by k riešeniu problémov, ktoré je potrebné riešiť nielen v súdnictve, ale aj na prokuratúre či v Policajnom zbore. „Bol by to mocenský prienik, keďže rezort vnútra má pod palcom vyšetrovanie a súdnictvo rozhoduje aj o vine či nevine,“ upozorňuje právnička Janka Debrecéniová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť.
Právnička Eva Kováčechová zo združenia Via Iuris upozorňuje, že rezort spravodlivosti dohliada aj na činnosť exekútorov či notárov, zabezpečuje zastupovanie štátu v konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a pred Európskym súdom pre ľudské práva.