„Opatrenia, ktoré do liekovej politiky presadilo odchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva, nie sú v záujme pacienta. Naopak, v niektorých bodoch sa priamo stávajú nástrojom na zvýšenie zisku zdravotných poisťovní,“ povedal Štefan Mesároš zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. Narážal tým na novú vyhlášku, ktorá zavádza takzvanú skupinovú úhradu liekov. Tá sa bude do praxe zavádzať júlovou kategorizáciou a rozšíri okruh liečiv, za ktoré si budú musieť pacienti priplácať. „Podľa ministerstva zdravotníctva sa vďaka tomu ušetrí 30 miliónov eur. No jediný, komu to prinesie profit, budú zdravotné poisťovne, pretože podľa našej analýzy sa presne o túto sumu ročne zvýšia doplatky pre pacientov,“ dodal Mesároš s tým, že preto budú pre ľudí špičkové lieky ekonomicky nedostupné a na liečbu budú lekári využívať lieky s priemerným vekom 37 rokov.
Doplatky pre pacientov stúpli od roku 2009 podľa asociácie farmaceutov o 105 percent napriek tomu, že výrobcovia ich ceny znižujú. „Medzi výrobcami a pacientmi sú ako medzičlánok zdravotné poisťovne,“ hovorí Mesároš.
Poisťovne na to majú iný názor. Podľa PR špecialistky zdravotnej poisťovne Dôvera Moniky Šimunovej sa opatrenia vedúce k zníženiu úhrad nerobia v prospech zdravotných poisťovní, ale preto, aby sa liečba mohla pri obmedzených zdrojoch dostať k čo najviac pacientom. „Zvyšovanie doplatkov pacientov môže súvisieť aj so vstupom generík na trh. Náklady na lieky ovplyvňuje aj demografia či chorobnosť,“ doplnila Šimunová s tým, že náklady na lieky všeobecne stúpajú aj poisťovniam.
Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa doplatky pacientov zvyšujú len pri vybraných skupinách liekov bez dokázaných a potvrdených účinkov na ovplyvnenie choroby, alebo sa zvyšujú v prípadoch, ak výrobcovia neznížili ceny liekov a súčasne za tieto lieky existujú plne hradené generické náhrady.
Výhrady farmafiriem odmieta aj ministerstvo zdravotníctva a tvrdí, že zavádzajú. „Reálne vzrástli doplatky pacientov za roky 2010 a 2011 o osem percent, medziročný nárast roky predtým to boli dve percentá. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií,“ povedala hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Podľa viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa je však údaj farmaceutov reálny. „Je možné, že doplatky stúpli takto výrazne. Aj počet naštvaných ľudí v lekárňach je vyšší, ako bol v minulosti. Dá sa to usúdiť aj z porovnania kategorizácie podľa toho, akému počtu klesá cena a akému doplatok,“ povedal.
Farmaceutické spoločnosti opäť pripomenuli aj ďalšiu nevýhodu zákona o liekoch. Podmienka druhej najnižšej ceny liečiv v rámci Európskej únie podľa nich spôsobí masívny vývoz liekov za hranice. Cenové rozdiely sa totiž budú pohybovať na úrovni 10 až 700 eur. „Sedemsto eur je priemerný plat v národnom hospodárstve. Ak máte legálnu možnosť si na jednom balení lieku zarobiť takúto sumu, tak sa nedá predpokladať, že to nikto nevyužije,“ povedala riaditeľka Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností Soňa Strakotová.
Viaceré odborné spoločnosti žiadali od ministerstva zdravotníctva opatrenie, ktoré by umožňovalo evidovať vývoz liekov za hranice. Rezort koncom februára vyhlásil, že tak neplánuje spraviť, pretože by porušili zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré hovoria o voľnom pohybe tovaru. V rámci tej istej zmluvy je však možné požiadať o výnimku zo zákazu kvantitatívnych obmedzení.