Mnohí z absolventov však končia po škole na úradoch práce. Často nespĺňajú ani základné odborné požiadavky. A tak napriek tomu, že sú dospelí a po škole, akoby sa vracali do detských čias. Zostávajú finančne závislí od rodičov.
„Vysoké školy strácajú na kvalite a dôležitosti pre uplatnenie na pracovnom trhu. Vysokoškolské diplomy sú sprofanované. Pre zamestnávateľov je dôležitejšie, akú má záujemca o prácu prax a aké platové nároky,“ hodnotí Darina Mokráňová z personálnej agentúry Index Nosluš.
Ak si mladí nevedia nájsť prácu, nie je to teda len vinou hospodárskej krízy, ale aj úpadku školského systému, ktorý ignoruje potreby praxe. Natália Vrablecová z Ružomberka, 26-ročná absolventka sociálnej práce, je po promócii takmer dva roky a prácu stále nemá. Žiadosti posiela na pozície, kde by mohla mať šancu, aj mimo svojho odboru.
Oveľa lepšie však na tom nie sú ani absolventi stredných škôl. Napríklad Dominika Laskotová z Liptovského Mikuláša má 20 rokov a za sebou strednú zdravotnícku školu, odbor zdravotnícky asistent. „Školu som skončila pred rokom a pol a hneď som sa zaevidovala na úrade práce. V zdravotníctve mi prácu nenašli, po troch mesiacoch som začala hľadať brigády cez agentúru,“ hovorí. Prežiť jej pomáhajú rodičia.
Katastrofálne rozmery nezamestnanosti mladých potvrdzujú čísla – jej miera stúpla na vyše 22 percent, teda od roku 2008 o polovicu. Ľudí bez práce vo veku 15 až 24 rokov je už takmer 80-tisíc, ustavične ich pribúda.
Jedným z dôvodov je aj fakt, že učňovské školstvo sa na Slovensku úplne rozpadlo a mladí tak stratili šance riadne sa naučiť remeslu a ľahšie sa pracovne uplatniť. Upadá aj záujem o stredné odborné školy, z ich sústavy sa má k 1. septembru vyradiť 171 odborov vzdelávania. Zároveň sa prudko znižuje úroveň gymnázií, ktoré v snahe prežiť prijímajú aj žiakov s podpriemerným prospechom a nedostatočným potenciálom zavŕšiť stredné všeobecné vzdelanie vysokoškolským.
Alarmujúca nezamestnanosť mladých však trápi nielen Slovensko, ale prinajmenšom ďalších sedem členských štátov Európskej únie. Aj v Španielsku, Grécku, Taliansku, Portugalsku, Lotyšsku, Litve a Írsku prevyšuje európsky priemer. V týchto štátoch sú celkovo takmer dva milióny absolventov bez práce. Aspoň čiastočne majú pri riešení tohto problému pomôcť aj eurofondy, konkrétne pre Slovensko vo výške 39 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu a 2,26 miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, čo predstavuje okolo 31-tisíc eur na jedného nezamestnaného mladého človeka.
V Bratislave už vznikol akčný tím odborníkov, ktorý by mal vymyslieť plán na využitie týchto prostriedkov. Tvoria ho však sekční riaditelia ministerstiev, generálny riaditeľ Ústredia práce a iní vysokí úradníci, z ktorých už viacerí teraz po voľbách môžu vo funkciách skončiť. Tím sa prvý raz zišiel 24. februára, no podľa informácií Pravdy bol výstup iba jediný – že sa jeho členovia opäť stretnú v nasledujúci týždeň, každý s pripravenými návrhmi riešení. „Akčný tím sa môže v období až do konca apríla naďalej zaoberať návrhmi reformných opatrení zameraných na riešenie problému nezamestnanosti mladých,“ odpísala Daniela Šulcová z tlačového oddelenia ministerstva.
Problematikou nezamestnanosti mladých sa aktívne zaoberá aj Inštitút zamestnanosti, ktorý však k spolupráci prizvaný nebol. „Máme pritom dobré a realizovateľné návrhy, ako zamestnanosť absolventov významne zlepšiť,“ tvrdí Michal Páleník z inštitútu.
Navrhuje napríklad zrušiť momentálnu formu absolventskej praxe a nahradiť ju takzvaným dotovaným zamestnaním. "Absolventská prax je nastavená veľmi zle, okrem iného kladie zamestnávateľovi administratívne prekážky pri zachovaní si absolventa po jej uplynutí.
Absolvent by mal podľa neho dostať štandardnú pracovnú zmluvu a jeho zamestnávateľ dotáciu, ak ho zamestná na dobu neurčitú. Dotácia by mohla byť rovná sume odvodov za zamestnanca a vyplácaná šesť mesiacov," vysvetľuje Páleník.
Pomôcť by mohli jednorazové bonusy pre študijné odbory s najlepšou uplatniteľnosťou v praxi a zmena financovania školstva. Školy dnes dostávajú finančné prostriedky „na hlavu“ študenta, chýba im finančná motivácia uprednostňovať uplatniteľné odbory. „Preto navrhujeme podporiť z eurofondov najmä technické smery a naštartovať reformu financovania školstva,“ uvádza Páleník.
Východisko vidí inštitút aj v podpore „striebornej ekonomiky“, teda v komplexe činností súvisiacich so starostlivosťou o starých ľudí, ktorých má v najbližších rokoch rapídne pribúdať. Mladí by podľa Páleníka mohli v tejto oblasti dodať „ľudský kapitál“ a zároveň získať stovky pracovných príležitostí.
Pomôcť by mohli aj pracovné inkubátory a družstvá, ktoré by činnosť mladým podnikateľom uľahčovali ich odbremenením od časti administratívy a zlacnením prvotných nákladov. „Časť takýchto inkubátorov už funguje, časť skončila pre nedostatok peňazí. Je potrebné, najmä ak prídu zdroje z eurofondov, obnoviť ich a sprístupniť,“ uzatvára Michal Páleník.