Šetriť na rodičoch sa dá. No kde je hranica?

Potreba znižovať výdavky štátu vyvolala debatu o prípadnom škrtaní niektorých dávok, predovšetkým pre rodičov s lepšími príjmami. Pripúšťa to aj Smer, zatiaľ však ide len o všeobecné konštatovania.

26.03.2012 20:00 , aktualizované: 27.03.2012 08:00
deti, rodičia, matka Foto:
Škrtaním niektorých dávok, najmä pre rodičov s lepšími príjmami, by nová vláda mohla ušetriť. Stanoviť príjmové hranice by však bolo ťažké.
debata (153)

Hoci na základnom koncepte by sa celospoločenská zhoda aj dala nájsť, stanoviť príjmové hranice a nastaviť celý systém by bolo mimoriadne ťažké. Najmä na Slovensku, kde takmer tri štvrtiny zamestnancov pracujú za mzdu nižšiu ako priemerných 786 eur, ale kde zároveň žijú bohatí podnikatelia, ktorí však oficiálne každoročne vykazujú stratu.

Budúci premiér Robert Fico v tejto súvislosti vyhlásil, že treba rozlišovať výšku príjmov, z akých ľudia žijú. „Je otázne, či by mal ten, čo má príjem 2 500 eur, brať takéto dávky tak, ako ten, čo zarába len 500 eur,“ povedal.

Ekonóm SAV Pavol Kárász by hranicu nadviazal na mesačný príjem okolo tritisíc a viac eur. Krátenie dávok by sa teda v podstate vzťahovalo len na ľudí, ktorým chce Fico po novom vyrubiť progresívnu daň. „Tí si zväčša ani nevšimnú, že im na účet nabehla suma 22,54 eura prídavku za každé nezaopatrené dieťa,“ mieni Kárász. No zároveň pripúšťa, že v takom prípade by zase štát na prídavkoch príliš veľa neušetril.

Naopak, pravicoví ekonómovia navrhujú rapídne nižšie hranice. Ľudovít Ódor a Michal Horváth napríklad vo svojej štúdii odporúčajú, aby štát zobral dávku „horným 40 percentám“ obyvateľstva, čo by podľa nich prakticky znamenalo, že by o ňu prišli všetci s mesačným príjmom nad 800 eur, teda zhruba od úrovne priemernej mzdy. Podľa nich, keby sa siahlo aj na ďalšie dávky, napríklad vianočný príspevok, ušetrilo by sa asi 350 miliónov eur.

Ekonómovia z INESS radia dokonca usporiť ďalších 129 miliónov eur na tom, že by sa zhruba štvrtine poberateľov odobral rodičovský príspevok, ktorý sa dnes vypláca v sume 194,5 eura na jedno dieťa. Príspevok pri narodení dieťaťa 151,37 eura navrhujú zrušiť ľuďom s príjmami nad priemernú mzdu. A príplatok pri narodení dieťaťa v sume 678,49 eura odporúčajú zrušiť celkom.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej by však štát takýmto spôsobom šetriť nemal. Ako dodáva, finančný efekt by tieto opatrenia priniesli len „symbolický“, no určite by proti sebe poštvali kategórie ľudí s nízkymi a relatívne lepšími príjmami. Upozorňuje, že takýto režim by opäť najviac poškodil strednú triedu, ktorá sa už beztak prepadáva medzi chudobu. „V štátoch, kde takéto hranice zaviedli, to viedlo k demotivácii platcov daní a odvodov,“ varuje.

Keby Smer naozaj pristal na rušenie či krátenie niektorých sociálnych dávok, podľa Kusej by zrejme stratil imidž sociálnej strany a spolu s ním aj veľkú časť priaznivcov. „A je veľmi otázne, koľko by vlastne ušetril,“ zdôrazňuje.

Podobne poslankyňa Smeru a exministerka práce v prvej vláde Smeru Viera Tomanová namieta, že keby sa malo plošné vyplácanie niektorých dávok zrušiť, musel by vzniknúť nový široký tím odborných pracovníkov, ktorý by preveroval a priebežne sledoval skutočné príjmy rodiny a zodpovedne hodnotil, či a v akej výške má na tú-ktorú dávku nárok. „Inak by dochádzalo k nespravodli­vostiam, keď by sa aj niektorej solventnej domácnosti podarilo isté príjmy zatajiť a na sociálnom systéme by profitovala viac ako slabšia,“ upozorňuje Tomanová.

Vôbec nechcel na túto tému hovoriť ďalší poslanec Ľubomír Jahnátek, ktorý zároveň nateraz poprel akékoľvek informácie o tom, že by mal byť ministrom práce. „Sú to veľmi predčasné úvahy. Bude vecou nového ministra financií, aký model konsolidácie verejných peňazí sa prijme a aké z neho vyplynú čiastkové úlohy pre jednotlivé rezorty. Teda aj to, aké úspory sa očakávajú od rezortu práce,“ uviedol Jahnátek.

Pokusy obmedziť výplatu detských prídavkov tu už v minulosti boli. A napríklad za druhej Dzurindovej vlády v období rokov 2002 až 2006 stroskotali na tom, že dávka je zákonom definovaná „na dieťa“, nie na jeho rodiča. „Deti nesmú byť diskriminované za to, že ich rodičia majú vyšší príjem,“ hovorí ekonóm Michal Horváth, ktorý bol v tom období štátnym tajomníkom Ľudovíta Kaníka.

PIANO

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Rezervy.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Kaníkov námestník síce pripúšťa, že definícia by sa dala legislatívne zmeniť, no skôr by sa v takom prípade prihováral za úplné zrušenie dávky a úpravu daňového bonusu. „Mohol by sa zvýšiť tak, aby rodičia s nižšími príjmami neutrpeli ujmu. A s rastúcou výškou príjmu by postupne klesal až na nulu – ako je to v podstate aj dnes. Ľudia s príjmami od istej hranice by teda za dieťa nedostávali nič,“ navrhuje.

Daňový bonus za vlaňajší rok predstavoval 243,18 eura, maximálne o túto sumu si daňový základ znížia daňovníci pri tohtoročnom podávaní daňového priznania.

© Autorské práva vyhradené

153 debata chyba