Hlina ma dve dzeri a visielac považuje za cinizmus

Nový poslanec parlamentu Alojz Hlina síce bojuje za to, aby v rokovacej sále Národnej rady visela štátna vlajka, ale pokiaľ ide o ovládanie písanej formy štátneho jazyka, je na tom horšie. Dôkazom je mail adresovaný poslaneckému kolegovi z SaS Petrovi Osuskému, ktorý rozposlal Hlina po redakciách.

27.03.2012 14:39
debata (318)

Hlina v ňom upozorňuje na negatívne vplyvy umiestnenia „visielaca mobilneho operatora na strechu zakladnej skoli Mudronova“, do ktorej chodia aj jeho „dve dzeri“. Píše v ňom aj o „absolutnom cinizme“, o informovaní „rodicou“, používa spojenie „normi na umiestnovanie zariadeni“ a pýta sa, kto háji „zaujmi“ voličov. Za inkriminované vysielače na strechách školy podľa Hlinu môže práve Peter „Osuski“, ktorý ako bratislavský „mestky“ poslanec túto myšlienku podporil.

Podobne ako celý mail, ktorý po hodine gramaticky opravil, ľudové je aj Hlinovo vysvetlenie, ako mohol narobiť toľko pravopisných chýb. „Jedna varianta je taká, že ja keď píšem, tak som schopný napísať text za dve-tri minúty, ale nesmiem sa sústrediť na čiarky, na interpunkciu, na tvrdky. Druhá vec je, že mám miernu dysortografiu, lebo ja som ľavák a ako to na Orave býva, učiteľka sa ma snažila preučiť a asi spravila niekde chybu,“ hovorí s tým, že v budúcnosti si dá svoje texty predtým, ako ich niekam pošle, skontrolovať.

„Ja nasurovo napíšem, čo chcem, a potom, keď mám čas a sústredím sa, si to prejdem pomaly alebo mi to opraví manželka,“ vysvetľuje Hlina. „Neviem, ako vy píšete, ale ja keď píšem a nesústredím sa na to, že ako píšem, tak píšem tak. Koniec-koncov, od oravského baču nemôžete rátať, že bude jazykovým korektorom.“

O tom, že Hlina nie je jediný politik, ktorý si so slovenčinou veľmi nerozumie, svedčia aj mnohé blogy poslancov. Kým odvolanému ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi z SaS zatiaľ nik nevysvetlil, že slovo „častokrát“ slovník odporúča nepoužívať, Igor Matovič zas nevie, že ak by „ho niečo napadlo“, možno by mu to aj ublížilo.

„Je to veľmi časté, hoci nie u všetkých politikov. Myslím si, že to je tým, že ide o ľudí volených z rôznych prostredí, a tak následne vzniká istý deficit nielen spoločenského, ale aj jazykového správania,“ hovorí riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Pavol Žigo. „Bolo by dobré, keby tomu politici venovali aj nejakú mentálnu prípravu, nie iba úpravu zovňajšku. Treba si uvedomiť, že máme istý protokol, ktorý odporúča nielen nejaké pekné šaty, ale aj správanie a vyjadrovanie,“ dodáva.

© Autorské práva vyhradené

318 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy