Fico rieši ministerský rébus s obranou

Nová vláda premiéra Roberta Fica je takmer kompletná. Najväčšie otázniky visia nad obsadením rezortu obrany. Opäť sa skloňuje meno poslanca Martina Glváča, ktorý sa pôvodne spomínal ako minister spravodlivosti. Smer podobu novej vlády oficiálne schváli v piatok na rokovaní predsedníctva v Banskej Bystrici.

28.03.2012 20:00 , aktualizované: 29.03.2012 12:26
Martin Glváč Foto:
Martin Glváč.
debata (70)

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní denníka Pravda. Agentúry informujú, že Fico už Glváča na poste ministra obrany potvrdil.
Viac v článku Fico potvrdil, že ministrom bude Glváč aj Žiga.

Adeptom na post ministra obrany bol doteraz poslanec Peter Pelegrini. Za ministra by ho chcela aj krajská predsedníčka strany v Banskej Bystrici Jana Laššáková. Pravde to zdôvodnila tiež tým, že Pelegrini pochádza zo stredoslovenského regiónu, kde sa Smeru darí, a preto by si zaslúžil, aby mal vo vláde aj svojho reprezentanta.

Lenže ťažšou politickou váhou je v Smere práve Glváč ako bratislavský krajský šéf a jeden zo zakladajúcich členov Smeru. Podľa informovaného zdroja z prostredia Smeru je snaha ponúknuť Glváčovi miesto vo vláde za volebný úspech strany v Bratislavskom kraji, kde sa Smeru prvýkrát v parlamentných voľbách podarilo poraziť pravicu.

V prvej Ficovej vláde Glváč pôsobil na poste štátneho tajomníka ministerstva výstavby. Veľkej kritike čelil za kauzu prevodu pozemkov pri Čiernej Vode, kde sa spomínalo aj jeho meno. „Bolo to za Dzurindovej vlády a ja nemôžem za to, že nejaká kolegyňa advokátka niečo robila. Už som to stokrát vysvetľoval, je to úplná blbosť,“ povedal Pravde minulý týždeň.

Výčitky počúval Glváč aj po prehratých župných voľbách. Podporoval Vladimíra Bajana, ktorého však porazil Pavol Frešo z SDKÚ. V 90. rokoch sedel Glváč v dozornej rade firmy podnikateľa Vladimíra Poóra Arad, ktorá bola za privatizáciou spoločnosti Nafta Gbely. Podnikal tiež spoločne s Fedorom Flašíkom v agentúre Donar. Firme sa darilo vďaka zákazkám počas Mečiarovej vlády.

Najvážnejším kandidátom na post ministra práce je Ján Richter. Ani včera však nechcel Fico jednoznačne potvrdiť, či ministrom práce bude generálny manažér strany Richter. Asi si ešte nepodali ruku – lebo ako hovorí budúci premiér Fico, informuje len o tých ministroch, s ktorými si už podal ruku. „Na čele tohto rezortu musí byť človek, ktorý má nielen schopnosť menežovať veľmi náročné procesy, ale ktorý má aj určitú mieru sociálneho cítenia. Musí to byť rovnako človek, ktorý je veľmi blízko k vnútorným štruktúram Smeru, pretože práve cez ministerstvo práce sa často formulujú priority našej strany,“ vysvetľoval predseda strany. Podľa Fica Richter spĺňa všetky kritériá do bodky, ale rozhodnutie definitívne padne v piatok. Ak by bol Richter ministrom, je možné, že jeho štátnym tajomníkom bude poslanec Branislav Ondruš.

Za ministra dopravy Fico potvrdil Jána Počiatka, ktorý v minulosti viedol rezort financií. Od Počiatka budúci premiér očakáva významný posun v rezorte. S Počiatkom sa najskôr počítalo, že by mal na starosti eurofondy. „Ale keď sme si uvedomili, že najvýznamnejší operačný program je doprava a že ide o najväčší objem peňazí, ktorý môže aj štartovať lepšie míňanie peňazí z európskych fondov, tak sa nám zdalo účelné ponechať centrálnu koordinačnú jednotku v rámci ministerstva dopravy a nominovať človeka, ktorý má všetky možnosti a schopnosti, ako akcelerovať čerpanie európskych fondov,“ objasnil zámery Fico.

Úplne jednoznačná nie je nominácia Stanislava Becíka za ministra pôdohospodárstva. V Smere boli totiž obavy, či nemá silné väzby k HZDS a k Vladimírovi Mečiarovi. V prvej Ficovej vláde bol Becík ako minister pôdohospodárstva nominantom HZDS.

Neistá je budúcnosť bývalého ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. V novej vláde pravdepodobne nebude. Mohol by skončiť v niektorom zo štátnych podnikov. Spomína sa napríklad, že by mohol zasadnúť do Predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu, kde má štát svoj podiel. Hľadajú sa však aj iné možnosti.

Známe je už aj pravdepodobné zloženie vedenia parlamentu. Šéfovať by mu mal Pavol Paška zo Smeru. Podpredsedami snemovne majú byť tri ženy. Dvomi nominantkami Smeru sú Renáta Zmajkovičová a Jana Laššáková. Za opozíciu je kandidátkou Erika Jurinová z Obyčajných ľudí. Štvrtým podpredsedom má byť líder KDH Ján Figeľ.

Zatiaľ nie je jasná kompletná podoba predsedov parlamentných výborov. Opozícia obsadí deväť kresiel predsedov. Smer ešte neoznámil svoje nominácie do desiatich výborov. Podľa informácií Pravdy bude šéfom ústavnoprávneho výboru Miroslav Číž. Školský výbor má viesť Mojmír Mamojka.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba