„Ak dôjde k prepúšťaniu, sú prví na rade, ale ak prídu o prácu, vo veku nad štyridsať rokov si už nové zamestnanie nájdu len veľmi ťažko,“ upozorňuje analytička Jarmila Filadelfiová, ktorá sa podieľala na výskume Inštitútu pre verejné otázky. Trval pol roka a zameral sa na ľudí vo veku 45 až 64 rokov, ktorých je vyše 1,4 milióna. Pri hľadaní miesta sa podľa Filadelfiovej bežne stretávajú s tým, že hoci majú vyhovujúcu kvalifikáciu aj s praxou, potenciálni zamestnávatelia im rovno povedia: My sme mladý kolektív.
Panuje totiž mylná predstava, že ľudia nad štyridsaťpäť nedokážu držať tempo, napríklad aj pre choroby. Podľa Filadelfiovej je to nezmysel. „Napríklad len približne deväť percent zo šesťdesiatnikov uvádza, že má vážne obmedzenia v živote kvôli chorobe,“ vysvetľuje.
Ešte horšie je, že proti starším a dokonca aj proti ľuďom vo vyššom strednom veku sa obracia aj verejná mienka a spoločnosť ich diskrimináciu toleruje. Napríklad na otázku, či by mali mať mladší prednosť pred staršími v prípade nedostatku pracovných miest ešte v roku 2005 väčšina opýtaných odpovedala, že šance by mali byť rovnaké bez ohľadu na vek. V roku 2011 sa už takmer tretina opýtaných priklonila na stranu mladých. Dôvodom je podľa sociologičky Zory Bútorovej stúpajúca nezamestnanosť a mylná predstava, že starší ľudia v niektorých profesiách zaberajú mladým miesto. Bútorová však upozorňuje, že je to aj inak. „Prítomnosť starších v pracovných kolektívoch je potrebná. V zahraničí sa ukazuje, že vekovo zmiešané kolektívy vedia riešiť problémy najlepšie,“ hovorí.
Okrem zamestnania sa starší ľudia stretávajú s diskrimináciou aj v zdravotníctve. Podľa prieskumu Svetovej zdravotníckej organizácie si na Slovensku približne 40 percent starších ľudí nemôže dovoliť adekvátne liečenie, rehabilitáciu či zákrok.
„Veľkým problémom je dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ hovorí sociológ Peter Guráň s tým, že ľudia z dedín majú po rušení autobusových či vlakových spojov skomplikovaný už samotný prístup do zdravotníckych zariadení. Situácia sa líši podľa regiónov, smerom na východ sú starší ľudia obmedzovaní viac.
Najnovšia a čoraz výraznejšia forma diskriminácie starších súvisí podľa Guráňa s informačnými technológiami. „Starší ľudia boli zvyknutí, že o rôznych typoch zmien sa dozvedia z tlače alebo rozhlasu, no dnes sa praktické informácie ocitajú zväčša len na internete. Ak k nemu nemajú prístup, respektíve s ním nevedia pracovať, sú od informácií odstrihnutí,“ dodal Guráň.
Najúčinnejšou obranou proti diskriminácii je byť aktívnym. Podľa Bútorovej má spoločnosť v starších ľuďoch obrovský potenciál, ktorý nevyužíva, najmä pri rozvíjaní menších komunít. Stačí, ak pomôžu pri skrášľovaní parku, sídliska, detského ihriska. Príkladom môže byť partia dôchodcov z obce Volkovce, ktorí sa nezľakli internetu ani cudzích slov v projektoch. Požiadali si o grant a vlastnoručne postavili v dedine malý park. „Rarita je možno silné slovo. No takýchto projektov nie je veľa. Starší ľudia sú pritom vynikajúci, často dokážu spraviť viac ako mládež. Cez životné prostredie si mnohí nachádzajú cestu k aktívnemu uplatneniu,“ hovorí Peter Medveď, riaditeľ nadácie Ekopolis.
Intenzívna spolupráca mládeže a seniorov funguje napríklad v Prešove a okolí. Tento rok sa tu rozbehol projekt Mladší starším a naopak. Ide o zážitkové vzdelávanie, kde sa stretávajú dve generácie. Organizujú sa tu napríklad živé knižnice. „Je to knižnica ako každá iná, kde si môžete požičať knihu na určitý čas. Tými knihami budú aktívni seniori a aktívna mládež, ktorí si vymenia svoje príbehy o tom, ako sa podieľajú na živote v obci a okolí,“ hovorí Ľuboš Marcinek, predseda Rady mládeže Prešovského kraja. Stretnutia robia aj preto, aby odbúrali predsudky.
Starší ľudia a diskriminácia
- 41 – 50 rokov – taká je približne veková hranica, ktorá podľa Slovákov oddeľuje stredný a starší vek, vo väčšine krajín EÚ je táto hranica o pár rokov vyššia
- 60 percent Slovákov považuje za najzávažnejší problém starších nízku životnú úroveň, oslabené zdravie je na druhom mieste, na treťom je diskriminácia v práci
- takmer 50 percent opýtaných starších ľudí zažilo v práci nespravodlivý prístup vedúceho pri odmeňovaní alebo prideľovaní práce
- ďalšími prejavmi diskriminácie bolo ohováranie, nespravodlivosť pri prijímaní alebo prepúšťaní, podceňovanie a šikanovanie
Zdroj: IVO