Budú limity aj na vysokých školách?

Vysoké školy čakajú radikálne zmeny. Aspoň podľa vyhlásení Dušana Čaploviča (Smer), ktorého v stredu vymenujú za nového ministra školstva.

03.04.2012 20:00 , aktualizované: 04.04.2012 08:00
študenti, škola Foto: ,
Vyššiu kvalitu vysokých škôl chce nastupujúci minister školstva Dušan Čaplovič dosiahnuť aj tým, že zavedie limity pre počty prijatých študentov na jednotlivé odbory.
debata (93)

Vyššiu kvalitu vysokých škôl chce dosiahnuť aj tým, že zavedie limity pre počty prijatých študentov na jednotlivé odbory. Reakcie odborníkov na tento návrh sú rôzne. Väčšina sa domnieva, že ide o dobrý úmysel, ale konkrétne kroky treba ešte zvážiť. Čaplovič je presvedčený, že ak štát financuje verejné vysoké školy, má právo rozhodnúť, ktoré odbory podporí.

Keby sa navrhovaná zmena ujala, vysoké školy platené štátom by už nemohli prijímať študentov podľa vlastných potrieb. „Ak by Slovensko napríklad potrebovalo iba obmedzený počet študentov práva či iného odboru, tak peniaze zo štátu pôjdu len na tento stanovený počet,“ vysvetlil Pravde budúci minister školstva.

Aj pri zavedení tohto opatrenia by sa inšpiroval zahraničím, kde vo viacerých krajinách funguje tzv. numerus clausus (uzavreté číslo). To obmedzuje počet študentov jednotlivých študijných programov, niekedy sa využíva zase pri odboroch, ktorých štúdium je pre štát drahé, no je oň veľký záujem, ako napríklad medicína.

Čaplovič chce tiež dočasne pozastaviť vznik akýchkoľvek nových škôl či školských zariadení, kým sa neurobí analýza, aké školstvo vlastne potrebujeme. „Musím zaviesť toto status quo a minimálne do roka urobiť poriadok v školskej sieti,“ uviedol budúci šéf rezortu. Zmeny sa dotknú aj financovanie školstva. To by sa malo nastaviť tak, aby kvalitné univerzity, odbory a programy dostávali viac peňazí než tie, o ktoré na pracovnom trhu nie je záujem. Tie by sa podľa Čaploviča mali financovať v útlmovom režime. Smerodajné budú výsledky univerzít vo vede a výskume, čo by sa malo odraziť na zvýšení kvality vysokých škôl.

Budúci minister uznáva, že o zmenách treba ešte diskutovať. Preto chce rokovať so zástupcami Slovenskej rektorskej konferencie, Radou vysokých škôl či ďalšími organizáciami. Spoločne budú hľadať možnosti, ako na jednej strane nepotlačiť slobodu rozhodovania študentov, a na druhej strane podporiť tie odbory a profesie, ktoré sú úspešné na trhu práce. „Znovu opakujem, že nemienim v školstve vychovávať budúcich nezamestnaných,“ zdôraznil Čaplovič.

Odborníci na školstvo sú pri hodnotení jeho návrhov opatrní. Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť by ohraničenie počtu prijatých študentov nebol až taký problém. Dôležité sú však podmienky. „Ako napríklad štát určí, koľko študentov z akého odboru bude potrebovať o päť rokov, keď doštudujú?“ upozornila. Robiť také odhady môže byť podľa nej komplikované. ,,Povedať vysokým školám, že dostanú peniaze len na určitý počet študentov a zvyšných nech si zaplatia, ako chcú, je problém, ak sa tým školám zároveň nedovolí vyberať školné. Keď chceme zachovať slobodu vysokých škôl, mali by mať tú možnosť," tvrdí Králiková.

Ďalšie úskalie vidí v tom, že ak štát začne obmedzovať počet študentov na verejných vysokých školách, môže tým napokon podporiť súkromné, kde nijaké limity nebudú. Štát by tak vlastne išiel proti sebe. „Ak im neumožníme študovať na verejnej vysokej škole, tak to z pohľadu kvality vysokých škôl veľa nevyrieši. Študenti sa iba presunú inam – na súkromné vysoké školy, ktorým by to prinieslo ďalší zisk. A keby sa ešte zastavil vznik nových vysokých škôl, tak pre existujúce súkromné by to bola zlatá baňa,“ varovala Králiková.

Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky je Čaplovičov cieľ správny, pretože sa snaží zladiť štruktúru škôl s potrebami trhu práce. „Z hľadiska strategických záujmov Slovenska je dobré, že si z toho spravil svoju prioritu. O to viac, že sa verejné vysoké školy financujú z verejných zdrojov, ktorých je málo. Preto ich treba využívať čo najefektívnejšie,“ zdôvodnila Kleštincová. Ako dodala, určovanie počtu prijatých študentov je štandardným opatrením vo viacerých krajinách.

Kleštincová preto súhlasí s tým, aby štát financoval iba obmedzený počet študentov v nejakom odbore. Podľa nej sme dnes v extréme, keď prakticky ktokoľvek môže študovať hocičo a štát mu to ešte aj zaplatí. Táto investícia je pritom často neefektívna, keď mnohí absolventi nepracujú vo vyštudovanom odbore či aspoň na mieste pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale berú pozície, na ktoré by stačila maturita. Štát by mal podľa nej cielene investovať do vzdelania, ktoré pokladá za prioritné.

„Nemôže vyhadzovať peniaze na to, čo nie je v jeho záujme, ak má navyše obmedzené zdroje. Produkovanie tisícov právnikov alebo sociológov nie je priorita našej ekonomiky, keď zamestnávateľom chýba množstvo ľudí s technickým vzdelaním,“ tvrdí Kleštincová. Čaplovičov zámer preto schvaľuje, musí mu však predchádzať dôkladná analýza, aby štát vedel, ktoré odbory chce podporovať. Súčasne musí zabezpečiť, aby to štúdium malo požadovanú kvalitu.

PIANO

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Numerus clausus.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Snahu riešiť zložitú situáciu ocenil i predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. Podľa neho je neúnosné, aby sa väčšina študentov venovala len humanitným odborom, ak technické a prírodovedné disciplíny upadajú. Chybou údajne bolo už to, že sa zhruba polovica finančných prostriedkov pre vysoké školy rozdeľuje podľa počtu študentov, čo školy vedie k tomu, aby ich prijali čo najviac. „Treba preferovať prírodovedné a technické odbory, nemôžeme mať len humanitne vzdelanú generáciu. Na Západe na to už prišli. Nemôžeme mať samých sociológov a politológov,“ uzavrel Smieško.

© Autorské práva vyhradené

93 debata chyba