„Nedávno sa mi snívalo, že som plietol dlhočizný korbáč. Povedal som manželke, že idem urobiť slovenský rekord. Asi si myslela, že som sa zbláznil. Dohodol som sa s bratmi, že pôjdeme do toho spolu. Trvalo nám to 25 hodín čistého času. Robili sme to po večeroch asi týždeň,“ vraví Jaroslav Kováč.
Korbáč z vŕbových prútikov plietol s bratmi Ferdinandom a Vladimírom, pri práci sa striedali, lebo z nej riadne bolia prsty. Pokračovali v jednom korbáči, nespájali niekoľko korbáčov do jedného, stále plietli z ôsmich prútikov. Štvrtý brat Pavol robil zásobovača, chodil pre nich zbierať prútiky, spotrebovali ich stovky. Odhadujú, že hotový korbáč váži asi 50 kilogramov.
„Čo s tým 100-metrovým korbáčom teraz urobíme? Na Veľkú noc s ním ideme šibať. Viete si predstaviť šibačku s niečím takým? Ja bývam na 7. poschodí, špagátom vytiahneme korbáč hore a odtiaľ budeme šibať. To ešte nikto v živote nevidel,“ smeje sa Jaroslav Kováč. A dodal, že na budúci rok požiadajú s potrebným predstihom o zápis do Guinnessovej knihy rekordov, teraz to už nestihli. Predpokladá, že upletú korbáč ešte dlhší, ako teraz.
Podľa Igora Svítoka zo spoločnosti Slovenské rekordy bol doterajší rekord v tejto disciplíne prekonaný po 11 rokoch. Ustanovujúci rekord vytvorili v roku 2001 v Nitre, keď uplietli korbáč dlhý 40 metrov a 30 centimetrov. Predpokladá, že ilavský korbáč je aj neoficiálnym svetovým rekordom.