Nemocnice krachujú, poisťovne zhŕňajú zisk

Zdravotné poisťovne majú na svojich účtoch dokopy viac ako 44 miliónov eur, ale nemocnice a ambulancie nemajú z čoho vyplácať zdravotným sestrám mzdy. Hoci už niekoľko mesiacov varujú, že stoja pred kolapsom, poisťovne na svoje nahromadené zisky siahnuť nemienia. Platby, ktoré budú dostávať na základe najnovších zmlúv, označujú manažéri nemocníc za omrvinky zo ziskov poisťovní.

10.04.2012 12:00
nemocnica, lekár, pacient Foto:
Ilustračné foto
debata (161)

Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa len za prvé dva mesiace tohto roka vykázala kladný hospodársky výsledok v hodnote 31,5 milióna eur. Oproti decembru minulého roka si tak polepšila o takmer 26 miliónov eur. Union zdravotná poisťovňa dosiahla za január a február zisk 3,8 milióna eur. Dôvera podľa predbežnej účtovnej uzávierky mala k decembru 2011 zisk 9,5 milióna eur. Ani jednej z poisťovní sa však deliť s nemocnicami o zisk príliš nechce.

Podľa riaditeľov nemocníc, ktorí momentálne bojujú s nedostatkom zdrojov na zvyšovanie platov sestier a lekárov, je amorálne, ak poisťovne tvoria zisky a im zvyšujú platby iba o minimum. „Ak by sa opäť prijal zákaz tvorby zisku v zdravotných poisťovniach, hneď by sa našli peniaze. Všeobecná zdravotná má zisk 31,5 milióna. Je nemorálne, že ja musím prepúšťať ľudí a neliečiť pacientov a tam sú zisky,“ myslí si riaditeľ lučeneckej nemocnice Július Höffer, kde pre zákonom nariadené navyšovanie miezd začali prepúšťať zdravotné sestry.

Fakt, že sa ušetrené peniaze v dostatočnej výške nedostali pri poslednom navyšovaní k poskytovateľom, kritizujú aj ambulantní lekári. „Keď Zuzana Zvolenská ako riaditeľka odchádzala zo Všeobecnej zdravotnej, nechala tam určitý mínus. Tie peniaze však boli u nás, poskytovateľov a pacientov. Teraz sú síce poisťovne v zisku, ale všetci poskytovatelia hynú,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor s tým, že reálne zisky by mali poisťovne posunúť k ambulanciám a nemocniciam.

Na otázku Pravdy, či plánujú ušetrené peniaze prerozdeliť medzi poskytovateľov, respektíve prečo tak neurobili už pri poslednej úprave zmlúv k 1. aprílu, súkromná Dôvera neodpovedala. PR špecialistka poisťovne Monika Šimunová len skonštatovala, že cenové podmienky poskytovateľom upravovali od 1. apríla "s miernym navýšením, tak ako sme sa na nich dohodli so všetkými rozhodujúcimi združeniami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“.

Podobne reagovala aj hovorkyňa štátnej poisťovne. „Všeobecná zdravotná poisťovňa sa dohodla s nemocnicami na ďalšom zvýšení platieb za ukončené hospitalizácie k 1. aprílu 2012. Pre nemocnice to predstavuje mesačné navýšenie o 1,7 milióna eur. Veríme, že aj toto navýšenie prispeje k riešeniu dopadov zákona o minimálnych mzdových požiadavkách,“ povedala Dana Gašparíková.

Union zdravotná poisťovňa zase tvrdí, že bude upravovať zmluvné podmienky pre jednotlivých poskytovateľov podľa toho, ako sa bude vyvíjať situácia v príjmoch zdravotnej poisťovne a vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť. „Zvýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov však predstavuje celkové náklady cca 250 miliónov eur, ktoré bez dodatočného navýšenia zdrojov do systému verejného zdravotného poistenia nie je možné pokryť zo súčasných zdrojov,“ dodala hovorkyňa súkromnej poisťovne Judita Smatanová.

Proti výhradám nemocníc sa zdravotné poisťovne bránia argumentom, že za posledné štyri mesiace zvýšili poskytovateľom platby hneď niekoľkokrát. „VšZP zvýšila platby pre nemocnice už k 1. decembru 2011 a k 1. februáru 2012,“ povedala Gašparíková. Platby o približne 2,6 milióna eur mesačne zvýšila aj Dôvera.

„Keď nám poisťovne niečo málo pridajú, chvália sa. Ale to, ako nám postupne za všetko skresali platby, už nepovedia. V roku 2010 sme dostávali za výkony viac ako teraz po dvoch zvýšeniach,“ oponoval viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.

Situácia nekomplikuje život len zdravotným sestrám, nemocniciam či ambulanciám. Doplácať na ňu začínajú aj pacienti. V popradskej nemocnici od apríla ošetria poistencov Dôvery už iba v akútnych prípadoch. Súkromná poisťovňa jej totiž odmietla adekvátne zvýšiť platby, vedenie zdravotníckeho zariadenia sa jej preto rozhodlo vypovedať zmluvu. V prípade potreby napríklad ambulantného vyšetrenia u špecialistu či odkladného operačného zákroku tak Popradčania budú musieť vycestovať do okolitých nemocníc v Spišskej novej Vsi, Levoči, Kežmarku, Prešove, Liptovskom Mikuláši či v Starej Ľubovni.

Na otázku, či je v poriadku, že zdravotné poisťovne dosahujú zisky, kým nemocniciam chýbajú zdroje na zvyšovanie platov, odpovedal predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ján Gajdoš, že tvorcom štátnej politiky je štát. "Z pozície predsedu úradu si ctím a rešpektujem zákony,” povedal Gajdoš s tým, že poisťovne musia zisky na tvorbu vložiť do rezervného fondu, ktorý používajú na úhradu zdravotnej starostlivosti. "Zvýšené mzdové nároky predpokladajú potrebu cca 100 miliónov eur. Ak zdravotné poisťovne dosiahnuté zisky použijú na úpravu cenových podmienok u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nemôžu pokryť nároky na mzdové úpravy v plnej výške,” doplnil predseda Úradu pre dohľad.

Či sa aj druhá vláda Roberta Fica rozhodne zakázať zisk zdravotných poisťovní, tak ako to urobila jeho prvá vláda, zatiaľ nie je jasné „Moje stanovisko k tejto veci vždy bolo a zostáva rovnaké. Zisk zdravotných poisťovní nepatrí do systému verejného zdravotného poistenia,“ naznačila iba nastupujúca ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.

Ak by Zvolenská chcela v parlamente opäť presadiť zákaz zisku poisťovní, musela by vymyslieť právne nepriestrelný spôsob. Ústavný súd totiž označil takýto zákon ešte z dielne bývalého ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča za protiústavný.

161 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy